Kukurica siata (Zea mays ssp. mays) je kultúrna plodina z čeľade lipnicovité (Poaceae) a popri ryži a pšenici je treťou najrozšírenejšou obilninou na svete. Pestuje sa najmä pre následné využitie vo výkrme hospodárskych zvierat a na výrobu potravín pre ľudí.  Avšak je aj vzácnou surovinou na priemyselné použitie. Počas pestovania, zberu, skladovania a spracovania kukurice býva táto plodina vystavená rôznym kontaminantom a negatívnym vplyvom. Medzi najčastejšie kontaminanty patria mikroskopické vláknité huby rodu Fusarium. Mikromycéty rodu Fusarium sú schopné za vhodných environmentálnych podmienok produkovať sekundárne metabolity – mykotoxíny [1].  Medzi najčastejšie detegované fuzáriotoxíny patria trichotecény (deoxynivalenol, T-2 toxín), zearalenón a fumonizíny [2]. Uvádza sa, že hlavnými kontaminujúcimi fuzáriotoxínmi v Európe sú deoxynivalenol a zearalenón a v Ázii sa vo vysokej miere vyskytujú okrem deoxynivalenolu a zearalenónu aj fumonizíny [3]. Cieľom našej práce bolo zistiť, prostredníctvom ELISA testu, hladinu deoxynivalenolu a zearalenónu v 15 vzorkách kukurice siatej po žatve. V analyzovaných vzorkách sa hladiny deoxynivalenolu pohybovali v rozmedzí 0,160 – 1,631 ppm a hladiny zearalenónu predstavovali hodnoty v  0,002 – 1,457 ppm. Uvedené hladiny mykotoxínov neprekročili hodnoty maximálne povolených limitov v krmivách uvedených v  Doporučení Komisie č. 576/2006/ES.