Pojmom archaická DNA (aDNA) slúži na pomenovanie všetkej DNA, ktorú je možné izolovať z archeologických materiálov, múzejných preparátov či čiastočne fosilizovaných vzoriek.
Prvýkrát sa aDNA podarilo izolovať v roku 1984 (1), čo bol zároveň začiatok vedného odboru zameraného na analýzu aDNA. Postupom času sa na tento účel aplikovali vždy najmodernejšie dostupné metódy a technológie, čo viedlo k zvýšeniu kvality a množstva získanej aDNA (od niekoľkých bp po celé genómy). Analýza aDNA si najväčšie uplatnenie našla vo výskume evolúcie a fylogenetických vzťahov (2), pôvodu moderného človeka (3), paleopatologických štúdiách (4) a forenzných štúdiách (5).
Izolácia a analýza aDNA je veľmi náročný proces, pretože sa aDNA vo vzorkách nachádza v nízkych koncentráciách a vysokým stupňom degradácie (fragmentácia, zámena báz, Maillardove produkty atď.) a neustále hrozí jej kontaminácia súčasnou DNA (archeológovia, kurátori múzeí, laboratórni pracovníci atď.). Preto je potrebné vo všetkých krokoch izolácie a analýzy dodržiavať viaceré prísne pracovné opatrenia (6).
V našej práci sme na izoláciu aDNA použili súbor 60 vzoriek ľudských zubov, pochádzajúcich z archeologického náleziska Cífer-Pác (8.-9.storočie n.l.). Vzorky sme mechanicky spracovali a izolovali z nich aDNA nami navrhnutým izolačným protokolom (špecifickým pre tento typ DNA). Z extraktov aDNA sme amplifikovali špecifické sekvencie amelogenínového génu (klasicky používaný pri detekcii pohlavia) a PCR produkty podrobili fragmentovej analýze. Následne sme výsledy molekulárno-genetickej detekcie pohlavia porovnávali s antropo-morfickou detekciou. Takýmto spôsobom sa nám podarilo detekovať pohlavie z 36 vzoriek aDNA.