Za posledných sto rokov sa stravovacie zvyklosti ľudí zmenili tak, ako nestihli za tisícročia predtým, a preto je 21. storočie charakterizované ako obdobie s absolútnym aj relatívnym prebytkom potravy a súčasne absolútnym aj relatívnym nedostatkom fyzickej aktivity obyvateľstva vo vyspelých krajinách. V dnešných, v priebehu evolúcie dosiaľ nevídaných životných podmienkach, sa z mechanizmov vytvorených za účelom adaptácie ľudského druhu na nedostatok potravy stáva locus minoris resistentiae, umožňujúci vznik civilizačných ochorení [1].

Cieľom predkladaného výskumu bolo zistiť a popísať stravovacie zvyklosti adolescentov. Na zber empirických údajov bola použitá dotazníková metóda. Súbor probandov tvorilo náhodne vybraných 100 študentov zo stredných škôl v okresoch Nitra a Vráble v Nitrianskom kraji (Slovenská republika). Z výsledkov výskumu vyplýva, že adolescentní probandi majú nepravidelný stravovací režim. Pravidelnú konzumáciu jedál 5-krát za deň uviedlo len 42 % adolescentov, denne raňajkovalo 56 % adolescentov. Veľmi malý počet adolescentov uviedlo, že konzumuje cereálie (13 %), pred ktorými uprednostňujú biele pečivo (67 %), ovocie (22 %), či zeleninu (26 %). Viac ako tretina (38 %) adolescentov uviedla, že denne konzumuje mäso a mäsové výrobky, pričom skladba konzumácie mäsa, vzhľadom na nízku konzumáciu hovädzieho mäsa (13 %) a rýb (4 %) nebola optimálna. Mlieko a mliečne výrobky pravidelne konzumuje viac ako polovica adolescentných probandov (53 %). Negatívne dopadla konzumácia sladkostí, 40 % adolescentov sa priznalo k dennej konzumácií. Každodennú športovú aktivitu vykonáva len štvrtina adolescentov.

Stravovací režim v období adolescencie má vplyv na telesné i duševné zdravie adolescenta. Nepravidelné stravovanie, absencia raňajok, konzumácia jedál s vysokým obsahom tukov a sladených nápojov, spolu s nulovou pohybovou aktivitou súvisia často so vznikom a rozvojom obezity a iných pridružených komplikácií v staršom veku [2]

Z uvedeného dôvodu je potrebné realizovať opatrenia, akými sú napríklad viac hodín výučby telesnej výchovy, či zavedenie nových študijných odborov a predmetov zaoberajúcich sa zdravým životným štýlom, aby sa zabránilo narastajúcemu počtu obéznych jedincov, v čoraz nižších vekových kategóriach. 

Tento výskum bol riešený v rámci záverečnej práce na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov. Moje poďakovanie patrí Mgr. Darine Pekárovej za pomoc pri zbere empirických údajov a Ing. Petre Lenártovej, PhD. za metodické vedenie počas písania tejto práce.

[1]​ STANČÍK, M., GALADA P., FARKAŠ, A., et al. 2011. Tukové tkanivo a perspektívy využitia adipocytokínov. In Diabetes a obezita, roč. 11, 2011, č. 22, s. 43 – 49, ISSN 1335-8383.
[2] POSPÍŠILOVÁ, D. 2008. Vplyv výživy a stravovacích návykov na vznik civilizačných chorôb. In XXIV. Zoborský deň a VI. Západoslovenské dni o osteoporóze 2008 : Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Nitra : Agroinštitút, 2008, s. 88 – 89, ISSN 1804-2740.