Vplyv stravovacích návykov na vybrané antropometrické merania študentov VŠ

Dobrý deň, doporučujem autorkám hlbšie štúdium vedeckého prístupu všeobecne a jednotlivých metodík skúmania špecificky pre zvolenú oblasť. Práca obsahuje závažné koncepčné nedostatky, n...Zobraziť celý komentárie je jasné, čo nového prináša - aký je nový poznatok získaný na základe zozbieraných dát? Všetky zmienené rozdiely medzi pohlaviami sú známe a naturálne. Zistená korelácia medzi BMI a hmotnosťou nie je nijakým prekvapením, pretože je medzi nimi matematický vzťah! (BMI sa počíta z hmotnosti a výšky jedinca, preto VŽDY budú korelovať). Prezentované výsledky žiaľ nesúvisia so stravovacími návykmi, čo robí štúdiu "naratívnou". Menšie námietky: nie je zmienený pôvod dotazníka (validovaný alebo "self-made"?), ani metóda výberu respondentov (spôsob randomizácie). Doporučenie: keďže je zmienené, že štúdia prebieha pod viacerými výskumnými projektami, silne doporučujem prehodnotenie, hlbšie štúdium problematiky, experimentálnych dizajnov využívajúcich dotazníkovú metódu (vrátane vhodnej štatistickej analýzy) a konzultovanie s odborníkmi.

Milá Daniela, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia začala a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky ...Zobraziť celý komentárdo diskusie. Na začiatku každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.

Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.

Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úrov...Zobraziť celý komentáreň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.

prikláňam sa k názoru p. doc. Waczulíkovej, je potrebné, aby ste si danú problematiku lepšie zoštudovali a mali globálnejší obraz o stravovacích návykoch našej populácie. Takisto mám výhrady...Zobraziť celý komentár k dotazníkovej metóde, a tiež mi chýba vhodnejší štatistický program. Napriem k tomu sa chcem spýtať, rastové parametre sú považované za nepriame ukazovatele kvality života detí, adolescentov resp. celej populácie, preto ma zaujíma či ste hodnotili resp. analyzovali ,,ukazovatele zdravia,, aj na pozadí sociálnych zmien spoločnosti v SR resp. na základe celoslovenských údajov (ŠÚ SR). Zároveň si myslím, že keď sa chcete venovať tejto problematikej, sú potrebné ďalšie štúdie, ktoré by objasnili, do akej miery ovplyvňujú kvalitatívne a kvantitatívne zmeny vo výžive trendy rastu a telesnej proporcionality, či sekulárny trend pokračuje a aké sú jeho dôsledky pre organizmus.
Ďakujem Vám za odpoveď.

prikláňam sa k názoru p. doc. Waczulíkovej, je potrebné, aby ste si danú problematiku lepšie zoštudovali a mali globálnejší obraz o stravovacích návykoch našej populácie. Takisto mám výhrady...Zobraziť celý komentár k dotazníkovej metóde, a tiež mi chýba vhodnejší štatistický program. Napriem k tomu sa chcem spýtať, rastové parametre sú považované za nepriame ukazovatele kvality života detí, adolescentov resp. celej populácie, preto ma zaujíma či ste hodnotili resp. analyzovali ,,ukazovatele zdravia,, aj na pozadí sociálnych zmien spoločnosti v SR resp. na základe celoslovenských údajov (ŠÚ SR). Zároveň si myslím, že keď sa chcete venovať tejto problematikej, sú potrebné ďalšie štúdie, ktoré by objasnili, do akej miery ovplyvňujú kvalitatívne a kvantitatívne zmeny vo výžive trendy rastu a telesnej proporcionality, či sekulárny trend pokračuje a aké sú jeho dôsledky pre organizmus.
Ďakujem Vám za odpoveď.