Molekulárne mechanizmy kontrolujúce sekrečnú aktivitu Inka buniek hmyzu.

Vážená pani magisterka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konf...Zobraziť celý komentárerencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.

Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.

Ďakujem za otázku. Výsledky, ktoré prezentujem sa týkajú omnoho širšej problematiky, ktorej sa venujeme v našom výskume, a to regulácii vývinu hmyzu. Hmyz je možno považovaný za primitívny o...Zobraziť celý komentárrganizmus, opak je však pravdou. Je dostatočne zložitý na to, aby mohol byť použitý aj na štúdium dejov, ktoré nesúvisia len s hmyzom, ale aj s ostatnými mnohobunkovými organizmami, človeka nevynímajúc. Nemožno nespomenúť, že mnohé poznatky, platné aj u človeka- napr. vrodená imunita, či HOX gény, ktoré riadia vývoj organizmu - boli najskôr objavené u hmyzu. Zároveň je však hmyz relatívne jednoduchý a dostupný, vďaka čomu je vynikajúcim modelom práve na štúdium rôznych biologických procesov. Tak je to aj so zvliekaním hmyzu, ktoré je len jedným z mnohých príkladov geneticky zakódovaného správania, teda správania, ktoré je vlastné úplne všetkým organizmom. Na jeho regulácii sa podieľa pomerne veľké množstvo rôznych regulačných molekúl, ktorých vzájomná interakcia a presné načasovanie ich pôsobenia vytvárajú neuveriteľne komplexnú a zložitú kaskádu, ktorá zabezpečuje správny priebeh celého správania. A presne takýmto spôsobom sú regulované podobné procesy u nás. Vnímajúc fungovanie organizmov cez túto optiku, je až neuveriteľné, že zložité mnohobunkové organizmy sú vôbec schopné existencie. A to je presne dôvod prečo na daná oblasť zaujala a prečo sa jej venujem. Je to teda o hmyze, ale vlastne to nie je len o hmyze. Možnosť genetickej manipulácie hmyzu, navyše dáva možnosť „hrať“ sa formou prenášania a zapínania, či vypínania génov a vďaka tomu je táto oblasť veľmi pestrá a kreatívna aj po metodickej stránke.

Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úrov...Zobraziť celý komentáreň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.

Odpoviem parafrázou: „Keď chceš účinne bojovať proti svojmu nepriateľovi, musíš ho dobre poznať“. Oblasť kde vidím jedno z potenciálnych uplatnení výsledkov nášho výskumu v praxi, je bo...Zobraziť celý komentárj proti hmyzím škodcom. Len dokonalá znalosť vývinových procesov hmyzu, umožňuje zasiahnuť v tom najcitlivejšom mieste. A takým je napr. aj zvliekanie kutikuly, ktoré má pre jedinca, v prípade zlyhania, fatálne následky. Náš primárny záujem však rozhodne nie je táto oblasť, lebo tak ako všetko ostatné živé, aj hmyz tu má svoje miesto a je úplne prirodzenou súčasťou nášho ekosystému. Navyše nie som zástancom takýchto prístupov, pokiaľ nie je možné selektívne zasiahnuť len populáciu škodcov, ale celú škálu, v danom čase a na danom mieste prítomných (aj užitočných, alebo neškodných) druhov hmyzu. Primárnym zámerom nášho výskumu je pochopenie toho, čo sa deje vo vnútri buniek, ktorých správne a bezchybné fungovanie podmieňuje správne a bezchybné fungovanie celého organizmu. Vďaka nášmu výskumu teda pravdepodobne zo sveta neodstránime hlad, ani nevyliečime rakovinu, každopádne možno prispejeme k pochopeniu elementárneho princípov fungovania organizmu, čo by v konečnom dôsledku mohlo pomôcť aj pri odhalení príčin rôznych porúch a ochorení u človeka.