Úvod:  Vplyv veku na zníženú odolnosť srdca voči ischemicko-reperfúznemu (IR) poškodeniu a adaptačné mechanizmy myokardu bol preukázaný vo viacerých štúdiách na človeku aj na animálnych modeloch. Mnoho štúdií je však často protichodných a preukazujú zachovanie kardioprotekcie (napr. klasického ischemického preconditioningu – IPC) aj v staršom veku. Presné bunkové mechanizmy tohto nepriaznivého fenotypu však nie sú dodnes plne objasnené. V súčasnej dobe je aktívne študovaný nielen účinok IPC ale aj tzv. remote-ischemického preconditioningu (RIPC – preconditioning na diaľku), hlavne pre jeho možné klinické využitie. V mnohých štúdiách bol už zistený pozitívny účinok RIPC u dospelých aj starších pacientov. Málo je však známe o účinku RIPC a jeho molekulárnej podstate u zvierat v súvislosti s vekom. 

Ciele a metodika:  V práci sme skúmali účinky dospievania na funkciu srdca, jeho odpoveď na ischémiu, na adaptačné mechanizmy a zmeny vo vybraných protektívnych proteínoch RIPC; u mladších (3 mes) a starších dospelých (6 mes) samcov potkana kmeňa Wistar. Srdcia boli perfundované na Langendorffovej aparatúre, vystavené 30-min I/120-min R, s alebo bez predchádzajúceho RIPC. RIPC (3 cykly 5-min I/5-min R) bol aplikovaný na zadnej končatine potkana počas anestézie. Merali sme veľkosť infarktovej zóny (IS), citlivosť na komorové arytmie a obnovu kontraktilnej funkcie srdca (LVDP). V paralelných skupinách boli odobraté vzorky tkaniva ľavej komory srdca po stabilizácii a IR, pre detekciu hladín proteínov RISK dráhy a pro/anti-apoptotických kaskád (Western blot).

Výsledky:  Zistili sme, že dospievanie neovplyvnilo funkčnú obnovu srdca, ale zhoršilo jeho odpoveď na ischémiu (nárast IS), zvýšilo arytmogenézu, znížilo hladiny protektívnych a zvýšilo hladiny proapoptotických proteínov. RIPC potlačil výskyt malígnych arytmií, zmenšil IS a zlepšil obnovu LVDP v mladšej aj staršej skupine zvierat. Ochranný účinok RIPC bol spojený s nárastom pomeru proteínov pAkt/Akt, pGSK3β/GSK3β, upreguláciou eNOS a PKCε, ako aj so zníženou aktivitou kaspázy 3 a pomeru BAX/Bcl-2 (po I/R). Všetky proteíny s výnimkou Akt, eNOS a PKCε boli aktivované aj za bazálnych (stabilizačných) podmienok.

Záver:  Aj keď dospievanie zhoršuje odpoveď srdca na ischémiu, RIPC si svoj účinok zachováva aj vo vyššom veku. Javí sa preto ako efektívna a klinicky ľahko využiteľná forma kardioprotekcie.