jazyk / language:
INTERAKTÍVNA KONFERENCIA
MLADÝCH VEDCOV
Späť do sekcie

Výskyt mikroskopických vláknitých húb v pšenici

Diskusná interakcia
Celkové prevedenie (dizajn)
Vedecká práca
Schovať hodnotenia

Prejsť do diskusie

Výskyt mikroskopických vláknitých húb v pšenici

Michaela Harčárová 1 Eva Čonková 1 Zuzana Sihelská 1 Ema Böhmová 1

1Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Košice,
mvdr.misha@gmail.com

Pšenica siata (Triticum aestivum) patrí k najviac pestovaným druhom obilniny nielen u nás, ale na celom svete. Častým problémom pri pestovaní pšenice a ostatných obilnín je prítomnosť mikroskopických vláknitých húb. Sú známe dva typy húb: poľné huby ako patogény spôsobujúce ochorenia rastlín počas ich rastu a skladové huby, ktoré sa vyskytujú ako saprofyty na mŕtvom organickom materiáli pri skladovaní. Medzi skladové mikroskopické vláknité huby sa zaraďujú zástupcovia rodov AspergillusPenicillium. Typickými poľnými hubami sú zástupcovia rodov Fusarium Alternaria [1]. Približne 20 – 45 % svetovej produkcie obilnín je kontaminovaných skladovými hubami [2]. Mikroskopické vláknité huby sú schopné za vhodných podmienok produkovať sekundárne metabolity – mykotoxíny, ktoré spôsobujú u ľudí a zvierat intoxikácie tzv. mykotoxikózy [3]. Cieľom našej práce bolo vyhodnotiť mykologickú kontamináciu v 9 vzorkách skladovanej pšenici. V analyzovaných vzorkách bol zaznamenaný výskyt: rod Fusarium spp. (78 %), Alternaria (67 %), Rhizopus spp. (33 %), Mucor spp. (33 %), Scopulariopsis spp. (33 %),  Penicillium spp. (22 %) a Cladosporium spp. (22 %). Na základe uvedených výsledkov môžeme skonštatovať, že vzorky pšenice boli najčastejšie znehodnotené rodmi FusariumAlternaria, ktoré sú typickými poľnými hubami.

Táto práca bola podporená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky prostredníctvom grantu VEGA č. 1/0408/17.
[1] Veldman, B. (2003): Deskstudie naar de aanwezigheid en detectie van mycotoxinen in diervoedergrondstoffen. Rapport van De Schothorst. Stichting Instituut voor de Veevoeding. V&K-03-04.
[2] Lacmanová, I., Pazlarová, J., Kostelanská, M., Hajšlová, J. (2009): PCR-Based Identification of Toxinogenic Fusarium Species. Czech J. Food Sci. Vol. 27, Special Issue 2, S2-90–S2-94.
[3] Desjardin,  A. E. (2006): Fusarium Mycotoxins Chemistry, Genetics and Biology. APS PRESS, 7-108.
Zdá sa, že Váš internetový prehliadač nepodporuje prehliadanie PDF dokumentov.
Pre zobrazenie súboru je potrebné maš nainštalovaný Adobe Reader.

Diskusia

Diskusia je zatiaľ prázdna, buďte prvý komentujúci
Naši partneri
Generálny partner

Partneri
Špeciálne poďakovanie
Mediálni partneri
Inzercia zadarmo
Usporiadateľ