jazyk / language:
INTERAKTÍVNA KONFERENCIA
MLADÝCH VEDCOV
Späť do sekcie

Porovnanie schopnosti biovolatilizácie arzénu a antimónu prostredníctvom mikroskopickej huby Aspergillus niger a autochtónnej mikroflóry v laboratórnych podmienkach

Diskusná interakcia
Celkové prevedenie (dizajn)
Vedecká práca
Zobraziť všetky hodnotenia

Prejsť do diskusie

Porovnanie schopnosti biovolatilizácie arzénu a antimónu prostredníctvom mikroskopickej huby Aspergillus niger a autochtónnej mikroflóry v laboratórnych podmienkach

Jana Juhásová 1

1Univerzita Komenského v Bratislave Prírodovedecká fakulta, Bratislava, Slovenská republika
juhasova.j@gmail.com

Napriek svojej pomerne malej rozlohe patrí Slovensko medzi krajiny s vysokou početnosťou starých environmentálnych záťaží, ktoré sú pozostatkom predchádzajúcej intenzívnej banskej činnosti. Staré banské diela, haldy a odkaliská ovplyvňujú svoje okolie vďaka uvoľňovaniu nahromadených potenciálne toxických prvkov a prispievajú ku kontaminácii prírodného prostredia. Študovanie správania sa potenciálne toxických prvkov v prírode, procesov ich retardácie, odstraňovania, prípadne transformácie na menej mobilné a menej toxické formy má rozhodujúci význam v dekontaminácii znečistených oblastí [1, 2].  Dôležitú úlohu v tejto oblasti zohrávajú mikroorganizmy, vrátane mikroskopických vláknitých húb, ktoré sú prostredníctvom svojich metabolických procesov schopné viazať, stabilizovať alebo mobilizovať toxické látky [3]. K takýmto procesom patrí aj biovolatilizácia, ktorá predstavuje uvoľňovanie prchavých zlúčenín metylovaných prvkov z buniek organizmov do atmosféry. Prchavé (ale aj neprchavé) metylované zlúčeniny vznikajú v dôsledku mikrobiálnej premeny anorganických foriem prvkov na ich organické formy. Vzhľadom na skutočnosť, že metylované formy arzénu a antimónu sú menej toxické ako ich anorganické zlúčeniny [4, 5], by mohli procesy biometylácie a biovolatilizácie mať veľký význam z hľadiska dekontaminácie rôznych prírodných ekosystémov [2].

Vzorky pôd určené na štúdium procesu biovolatilizácie boli odobrané z háld bývalého antimónového ložiska Čučma, ležiaceho v oblasti Spišsko-gemerského rudohoria. Experimenty prebiehali 15 dní za účasti autochtónnej mikroflóry, alebo za účasti vybraného kmeňa mikroskopickej vláknitej huby. Na inokuláciu bol použitý zbierkový kmeň Aspergillus niger 1674, izolovaný z kambizeme bez vegetácie z banskej lokality Šobov, s vysokými obsahmi potenciálne toxických prvkov. Koncentrácia As v študovaných vzorkách pôd sa pohybovala od 132,8 mg.kg-1 do 439,5 mg.kg-1 a celkový obsah Sb dosahoval 455,2 až 3 989,2 mg.kg-1. Stanovené celkové obsahy rizikových kontaminantov (As, Sb) v použitých pôdnych vzorkách prekračujú všetky dostupné limitné hodnoty pre As a Sb v pôde na území Slovenskej republiky [6, 7]. Po 15-dňovej kultivácii zo vzoriek s kmeňom A. niger volatilizovalo maximálne množstvo 101,86 µg As a 782,85 µg Sb. Najväčšie množstvo prvkov uvoľnené do atmosféry pomocou autochtónnej mikroflóry bolo 184,41 µg As a 1 112,23 µg Sb. Na základe výsledkov je možné konštatovať, že väčšie množstvo sledovaných prvkov volatilizovalo zo vzoriek obsahujúcich autochtónnu mikroflóru bez pridaného kmeňa A. niger, čo by mohlo poukazovať na väčšiu schopnosť tolerancie a vyrovnania sa s nepriaznivými podmienkami prostredia u mikroorganizmov adaptovaných na konkrétnu lokalitu. Zistená skutočnosť môže dokazovať, že pôvodná mikroflóra sa môže významne podielať na odstraňovaní a transformácii potenciálne toxických prvkov v kontaminovaných oblastiach.

Tento príspevok vznikol s podporou projektu VEGA 1/0482/15.
[1] Ledin M., Accumulation of metals by microorganisms – processes and importance for soil systems. Earth-Science Reviews, 2000, 51, 1-31.
[2] Ševc J., Čerňanský S., Microbial methylation as a part of transforrnation  processes  and migration of arsenic under natural conditions.  Phytopedon (Bratislava), 2003, Vol.2, 60-68.
[3] Maheswari S., Murugesan A.G., Removal of arsenic (III) ions from aqueous solution using Aspergillus flavus isolated from arsenic contaminated site. Indian Journal of Chemical Technology, 2011,Vol. 18, 45-52
[4] Ng J.C., Environmental contamination of arsenic and its toxicological impact on humans. Environ Chem, 2005, 2, 146-160.
[5] EFSA, EFSA Panel on Contaminants in the Food Chain (Contam). EFSA Journal 2009, 2010, 7 (10), 1351.
[6] Zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
[7] Smernica MŽP SR z 28.1.2015 č. 1/2015-7 na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia.
Zdá sa, že Váš internetový prehliadač nepodporuje prehliadanie PDF dokumentov.
Pre zobrazenie súboru je potrebné maš nainštalovaný Adobe Reader.

Diskusia

Diskusia je zatiaľ prázdna, buďte prvý komentujúci
Naši partneri
Generálny partner

Partneri
Špeciálne poďakovanie
Mediálni partneri
Inzercia zadarmo
Usporiadateľ