Nízkoteplotná plazma (NTP) generovaná pri atmosférickom tlaku vo vzduchu sa v posledných rokoch javí ako vhodná na dekontamináciu plôch v potravinárstve, či už ide o povrch potravín, zariadení pri ich príprave alebo obalové materiály [1]. V práci sme sa zamerali na použitie nízkoteplotnej plazmy pri dekontaminácii semien obilnín, konkrétne na zistenie mechanizmu, akým dochádza k inaktivácii prirodzene sa vyskytujúcej mykoflóry obiliek, pretože počas skladovania dochádza k výraznému znehodnoteniu spôsobenému práve kontamináciou potenciálne toxinogénnymi hubami z rodov: Aspergillus, Penicillium a Cladosporium (90%), Alternaria (81%) a Fusarium (54 %) [2].
NTP generovaná pri atmosférickom tlaku pozostáva z rôznych mikrobicídnych účinných zložiek [3]. Pravdepodobne kľúčovým faktorom pri dekontaminácii plazmou je oxidačné poškodenie kyslíkovými radikálmi [4, 5, 6]. Mechanizmus deaktivácie doposiaľ tvorí niekoľko špekulácii. Vedci sa domnievajú, že by mohlo ísť o 2 mechanizmy a to elektrostatické poškodenie bunkových membrán a letálnu oxidáciu membrány alebo cytoplazmatických komponentov [7].
V práci sme sledovali vitalitu, stupeň lipoperoxidácie, morfologické poškodenie a ovplyvnenie permeability membrán modelových mikroskopických húb: Aspergillus flavus (CCM F-171), Fusarium culmorum (CCM F‑163) a Trichothecium roseum (izolát OBM FChPT). Zistili sme, že priame pôsobenie NTP generovanej pri atmosférickom tlaku vo vzduchu má na imobilizované mycélium a konídie inhibičné až letálne účinky. Výsledky experimentov tiež dokazujú oxidačné poškodenie lipidov, ktoré sme stanovili spektrofotometricky pomocou produktov reakcie s kyselinou tiobarbiturovou v kyslom prostredí vztiahnutých na množstvo proteínov v biomase. Zmeny morfológie a integrity buniek mycélia, ku ktorým došlo pôsobením plazmy, sme analyzovali fluorescenčným farbením pomocou farbičiek Hoechst 33342 a propídium jodid.