Nesyndrómová hluchota je charakterizovaná ako porucha sluchu, ktorá nie je asociovaná so žiadnymi inými znakmi a symptómami. Táto forma hluchoty tvorí približne 70% všetkých prípadov dedičnej poruchy sluchu a je zapríčinená hlavne malformáciami štruktúr vnútorného ucha [1]. S nesyndrómovou hluchotou je asociované veľké množstvo génov, u slovenských pacientov boli z týchto génov doposiaľ analyzované gény GJB2, GJB6 a mitochondriálne gény. V našej práci sme sa preto sústredili na identifikáciu mutácii v dvoch ďalších génoch spojených s týmto ochorením - KCNQ4 a SLC26A4.

Gén KCNQ4 kóduje draslíkový kanál, ktorý zabezpečuje transport iónov draslíka medzi susediacimi bunkami, čím sa podieľa na vytvorení a prenášaní elektrických signálov. Nachádza sa v membráne buniek vnútorného ucha a buniek tvoriacich sluchovú dráhu [2]. Mutácie v KCNQ4 géne spôsobujú autozomálne dominantnú, progresívnu hluchotu DFNA2 [3]. Mutovaný kanál nefunguje správne a dochádza k narušeniu normálnej hladiny draslíkových iónov v bunkách, čím dochádza k strate sluchu [4].

Gén SLC26A4 kóduje proteín nazývaný pendrin, ktorý slúži ako transportér chloridových, iodidových a hydrogenuhličitanových iónov cez membránu  buniek štítnej žľazy, vnútorného ucha a obličiek [5, 6]. Recesívne mutácie v tomto géne spôsobujú hluchotu DFNB4. V prípade mutovaného pendrinu sú postihnuté hladiny tekutiny vnútorného ucha, čo vedie k malformáciám jeho štruktúr a následnej strate sluchu [7].

V práci sme sa zamerali na identifikáciu mutácií v génoch KCNQ4 a SLC26A4  u 324 slovenských pacientov trpiacich nesyndrómovou hluchotou. Podarilo sa nám identifikovať varianty a patologické missense mutácie v SLC26A4 géne, z ktorých sa najčastejšie vyskytovali G6V (polymorfizmus), R185T, R409H, T416P, L445W, Y530S a L597S (polymorfizmus). Taktiež sa nám podarilo v tomto géne identifikovať dve zostrihové mutácie c. 919-2 A>G a c. 2089+1G>A a deléciu c. 890delC. V géne KCNQ4 sme identifikovali missense mutácie L305R, I435V, I439M a deléciu spôsobujúcu posun čítacieho rámca a vznik predčasného stop kodónu c.1299delG fs.X1484.

[1] Van Camp G., Willems P., Smith R. (1997) Am J Hum Genet 60, p. 758.
[2] Kharkovets T., Hardelin J.-P., Safieddine S., et al. (2000) Proc Nat Acad Sci 97, p. 4333.
[3] Kubisch C., Schroeder B. C., Friedrich T., et al. (1999) Cell 96 (3), p. 437.
[4] Beisel K. W., Rocha-Sanchez S. M., Morris K. A., et al. (2005) J Neurosci 25 (40), p. 9285
[5] Scott D. A., Wang R., Kreman T. M., et al. (1999) Nat Genet 21, p. 440.
[6] Scott D. A., Wang R., Kreman T. M., et al. (2000) Hum Mol Genet 9, p. 1709.
[7] Wangemann P., Itza E. M., Albrecht B., et al. (2004) BMC Med 2, p. 30.