Diverzifikácia je považovaná za najčastejšiu metódu znižovania nepriaznivých dôsledkov rizík v podnikoch; bola tradične používaná a neustále sa používa v investovaní, pričom klasické pravidlo pre diverzifikáciu majetku znie: „1/3 majetku vlož do nehnuteľností, 1/3 majetku do zlata a umeleckých predmetov a 1/3 podrž v hotovosti“. (3) Diverzifikácia v poľnohospodárstve je považovaná za základný znak zmeny štruktúry poľnohospodárstva a v poľnohospodárskej praxi zároveň znamená vytváranie nových podnikových odvetví, ktoré nie je možné priradiť k originálnej poľnohospodárskej produkcii avšak sú odkázané na typické zdroje poľnohospodárskeho podniku. Ekonomicky zmysluplné je diverzifikovať vtedy, ak chceme vyrovnať riziko. (2) Začiatky využívania diverzifikácie ako spôsobu získavania nezávislosti na ostatných podnikateľských činnostiach v poľnohospodárskych podnikoch EÚ zaznamenávame v 80. rokoch 20.–teho storočia. Tvorcovia agrárnej politiky prezentujú diverzifikáciu ako jeden z prístupov pre zlepšenie stavu európskeho poľnohospodárstva s možnosťou využitia predovšetkým pre malé a stredné poľnohospodárske podniky, taktiež v nej nachádzame významný priestor pre skvalitňovanie vidieckej štruktúry a tvorbu nových pracovných príležitostí v netradičných odvetviach, nahradzujúcich úbytky pracovných miest v poľnohospodárstve. (1) Využívanie diverzifikácie k získavaniu dodatočného zisku agrosubjektmi sa podrobnejšie začína vo viacerých krajinách EÚ sledovať až od posledného Cenzusu fariem 2010. Príspevok poskytuje súhrnný prehľad najčastejšie využívaných diverzifikačných aktivít k získavaniu dodatočného príjmu agropodnikmi vo vybraných krajinách.