Nadbytok dusíka ovplyvňuje reakciu koreňov sóje fazuľovej (Glycine max L. cv. Ustya) na ióny kadmia

Vážený pán doktor, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferen...Show all commentscie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.

Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.

Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úrov...Show all commentseň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.

V prvom rade sa Vám chcem poďakovať za otázky.
Problematika ťažkých kovov je vo svete vysoko aktuálna a neobchádza ani Slovensko, nakoľko aj u nás sú známe oblasti s vysoko kontaminovanou ...Show all commentspôdou. S problematikou ťažkých kovov som sa začal zaoberať na podnet môjho školiteľa diplomovej práce, kde sme stanovovali LD50 hladinu niektorých kovov pri larválnom vývine komárov. V súčasnosti sa tejto téme venujem na úrovni rastlín, pričom študujeme niektoré vybrané parametre stresu resp. obrany voči ťažkým kovom na vybraných odrodách sóje.
Ťažké kovy predstavujú vážnu hrozbu pre životné prostredie a tým aj pre človeka, nakoľko sa môžu ľahko absorbovať rastlinami a tak preniknúť do potravového reťazca. V prírode sa ťažké kovy nedegradujú príp. len veľmi ťažko a odstrániť sa dajú len imobilizáciou alebo fyzicky. Z tohto hľadiska je veľmi dôležité objasniť mechanizmy toxicity ťažkých kovov na rastliny, a na druhej strane, nemenej dôležité je tiež odhaliť kľúčové aspekty obrany rastlín voči týmto kontaminantom – ukazuje sa, že enzýmy chitinázy zohrávajú dôležitú úlohu v obrane rastlín voči ťažkým kovom a iným stresovým faktorom, ich úloha v týchto procesoch však stále nie je objasnená. Výsledky našich experimentov (a nielen publikovaných v tomto príspevku) prispievajú k identifikácii základných mechanizmov obrany rastlín voči ťažkým kovom, ktoré sú predpokladom pre aplikáciu rastlinných biotechnologických programov (napr. prenos génov zodpovedných za toleranciu voči ťažkým kovom) na čistenie kontaminovaného životného prostredia (napr. fytoremediáciou).

V prvom rade sa Vám chcem poďakovať za otázky.
Problematika ťažkých kovov je vo svete vysoko aktuálna a neobchádza ani Slovensko, nakoľko aj u nás sú známe oblasti s vysoko kontaminovanou ...Show all commentspôdou. S problematikou ťažkých kovov som sa začal zaoberať na podnet môjho školiteľa diplomovej práce, kde sme stanovovali LD50 hladinu niektorých kovov pri larválnom vývine komárov. V súčasnosti sa tejto téme venujem na úrovni rastlín, pričom študujeme niektoré vybrané parametre stresu resp. obrany voči ťažkým kovom na vybraných odrodách sóje.
Ťažké kovy predstavujú vážnu hrozbu pre životné prostredie a tým aj pre človeka, nakoľko sa môžu ľahko absorbovať rastlinami a tak preniknúť do potravového reťazca. V prírode sa ťažké kovy nedegradujú príp. len veľmi ťažko a odstrániť sa dajú len imobilizáciou alebo fyzicky. Z tohto hľadiska je veľmi dôležité objasniť mechanizmy toxicity ťažkých kovov na rastliny, a na druhej strane, nemenej dôležité je tiež odhaliť kľúčové aspekty obrany rastlín voči týmto kontaminantom – ukazuje sa, že enzýmy chitinázy zohrávajú dôležitú úlohu v obrane rastlín voči ťažkým kovom a iným stresovým faktorom, ich úloha v týchto procesoch však stále nie je objasnená. Výsledky našich experimentov (a nielen publikovaných v tomto príspevku) prispievajú k identifikácii základných mechanizmov obrany rastlín voči ťažkým kovom, ktoré sú predpokladom pre aplikáciu rastlinných biotechnologických programov (napr. prenos génov zodpovedných za toleranciu voči ťažkým kovom) na čistenie kontaminovaného životného prostredia (napr. fytoremediáciou).