Deriváty 8-hydroxychinolínu (8HQ) sú biologicky aktívne a vykazujú sľubné výsledky v protirakovonom výskume. Tieto poznatky nás inšpirovali k príprave biologicky aktívnych komplexov zinku s nitroderivátmi 8HQ, konkrétne s 5-nitro-8-hydroxychinolínom (HNQ) a  5,7-dinitro-8-hydroxychinolínom (HdNQ).

Za použitia rôznych zinočnatých solí (ZnCl₂, Zn(NO₃)₂·6H₂O, Zn(SO₄)₂·7H₂O, ZnBr₂·2H₂O), vybraných rozpúšťadiel (dioxán, EtOH, acetón, MeOH, H₂O, DMF) a bázy (KOH) bolo pripravených päť kryštalických zinočnatých komplexov s deprotonizovanými molekulami HNQ a HdNQ v koordinačnej sfére. Jednotlivé zlúčeniny boli študované IČ spektroskopiou a elementárnou analýzou, ktoré odhalili najpravdepodobnejšie zloženie pripravených produktov: [Zn(NQ)₂(H₂O)₂]·DMF (1), [Zn(dNQ)₂(H₂O)₂] (2), [Zn(dNQ)₂(H₂O)₂]·dioxán (3), K[Zn(dNQ)₃] (4) a K[Zn(Br)(dNQ)₂]·dioxán (5). V prípade všetkých látok bola pomocou monokryštálovej RTG štruktúrnej analýzy vyriešená úplná kryštálová štruktúra.

Okrem látky 5, kde je atóm zinku pentakoordinovaný, bolo pozorované naviazanie dvoch molekúl ligandu na centrálny atóm a  priama väzba medzi  atómom brómu a zinku v tvare deformovanej tetragonálnej pyramídy s molekulou dioxánu mimo koordinačnej sféry. V ostatných prípadoch, bol ako tvar určený oktaéder. Okrem látky 4, kde bolo pozorované naviazanie troch molekúl ligandov bez prítomnej solvatovanej molekuly mimo koordinačnej sféry, bolo vo všetkých prípadoch pozorované naviazanie dvoch molekúl ligandov v ekvatoriálnych polohách  a dvoch molekúl vody v axiálnych polohách.  Látky 3 a 5 mimo svojich koordinačných sfér obsahovali molekulu dioxánu, komplex 1 obsahoval molekulu DMF a v prípade látky 2 nebola pozorovaná žiadna solvatovaná molekula mimo koordinačnej sféry. V prípade látok 4 a 5 v blízkosti svojich koordinačných sfér bol pozorovaný  aj katión draslíka.

V dôsledku prítomnosti elektronegatívnych atómov v pripravených komplexoch v nich boli pozorované vodíkové väzby. U komplexov 1, 2 a 3 boli pozorované vodíkové väzby klasického charakteru. V komplexoch 1 a 3 sú komplexné častice spojené cez prítomné solvatované molekuly, zatiaľ čo v komplexe 2 sú častice pospájané cez molekuly vody nachádzajúcimi sa v axiálnych polohách. V komplexoch 4 a 5 prevládajú skôr medzimolekulové interakcie, než klasické vodíkové väzby.