Príjem a akumulácia arzénu rastlinami môže predstavovať vážne zdravotné riziko pre ďalšie články potravového reťazca [1]. Toxicita arzénu pre rastliny je závislá od vlastností pôdy, koncentrácie arzénu a závlahového režimu. Častým determinantom toxicity je samotný rastlinný druh, resp. odroda. Cieľom našich analýz bolo zhodnotiť vplyv rôznych dávok arzénu (As 10, 20 a 50 mg/kg pôdy) na rast a vybrané fyziologické charakteristiky ovsa siateho (Avena sativa cv. Václav). Po 12 dňoch rastu v kontaminovanej pôde boli stanovené rastové parametre, obsah fotosyntetických pigmentov, počet prieduchov a epidermálnych buniek na vrchnej strane listov a stomatálny index. Pletivá boli histochemicky farbené za účelom detekcie H₂O₂. Vplyvom testovaných dávok arzénu došlo k nárastu biomasy výhonkov, obsahu fotosyntetických pigmentov a tiež počtu prieduchov a epidermálnych buniek na vrchnej strane listu. Stimulačný účinok arzénu je pravdepodobne prejavom tzv. „hormézy“ - čo je stimulácia nízkou dávkou a toxicita vysokou dávkou určitého prvku. Hodnota stomatálneho indexu sa nelíšila od kontroly. Histochemickým farbením listov sme nezaznamenali výraznejšiu akumuláciu molekúl H₂O₂ oproti kontrole.

Na základe hodnotených parametrov sme dospeli k záveru, že daná odroda ovsa prejavuje vysokú toleranciu na ióny arzénu. Detailnejšie fyziologické, biochemické a molekulárno-biologické štúdie budú potrebné pre odhalenie mechanizmov tolerancie danej odrody ovsa na ióny arzénu s potenciálom využitia tejto plodiny v remediačných programoch.