Ischemická choroba srdca (ICHS) patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce kardiovaskulárne ochorenia, ktoré sú jednu z hlavných príčin úmrtí na celom svete. ICHS najčastejšie spôsobuje koronárne ochorenie, ktoré sa vyznačuje zužovaním vencovitých tepien zásobujúcich srdcový sval krvou a kyslíkom [1]. Cieľom práce bolo sledovanie asociácie vybraných markerov ICHS a porovnanie koncentrácií týchto markerov v skupine s ICHS (n = 50) a v kontrolnej skupine (n = 50). Získané dáta boli spracované v programe Statistica, ver. 3.1. Na vyhodnotenie boli použité metódy deskriptívnej a induktívnej štatistiky. Boli zistené signifikantne nižšie priemerné hodnoty LDL-cholesterolu u jedincov s ICHS (2,67 ± 1,14 mmol/l) v porovnaní so zdravými jedincami (3,09 ± 0,88 mmol/l) v dôsledku liečby statínmi (*p ˂ 0,05). Účinkom statínov na znižovanie LDL-cholesterolu sa zaoberalo viacero štúdií, v ktorých bolo potvrdené, že statíny dokážu znížiť hladinu LDL-cholesterolu najviac o 55 % [2]. Štatistická významnosť bola zistená aj pri porovnávaní priemerných hodnôt močoviny (*p ˂ 0,05), kreatinínu (*p ˂ 0,05) a  kyseliny močovej (**p ˂ 0,01). Signifikantne vyššie hladiny týchto parametrov mali jedinci s ICHS. Korelačná analýza poukázala na negatívnu koreláciu medzi bilirubínom a celkovým cholesterolom (*p ˂ 0,05), LDL-cholesterolom (*p ˂ 0,05) a TAG (*p ˂ 0,05) v skupine jedincov s ICHS. Očadlík a kol. (2011) potvrdili negatívnu koreláciu medzi bilirubínom a LDL-cholesterolom a taktiež medzi bilirubínom a TAG u pacientov s Gilbertovým syndrómom [3]. V skupine s ICHS bola zistená pozitívna korelácia medzi GMT a TAG (*p ˂ 0,05). Výsledky korelačnej analýzy poukázali v tejto skupine aj na pozitívnu koreláciu medzi AST a HDL-cholesterolom (*p ˂ 0,05). Naopak, v skupine zdravých jedincov bola medzi AST a HDL-cholesterolom potvrdená štatisticky významná negatívna korelácia (*p ˂ 0,05).