Paracetamol a ibuprofén patria v súčasnosti medzi najpoužívanejšie voľnopredajné liečivá pri terapii slabej až stredne silnej bolesti rôzneho pôvodu. Príjem týchto liečiv sprevádzajú okrem žiadaného analgetického účinku aj mnohé nežiaduce účinky a zmeny v koncentráciách endogénnych metabolitov.

Cieľom tejto práce bolo štúdium vplyvu paracetamolu a ibuprofénu na koncentrácie endogénnych metabolitov: tryptofán, kyselina vanilmandľová, kyselina 5-hydroxyindoloctová. Zvýšená produkcia týchto metabolitov a následné vylučovanie močom sa prejavuje pri viacerých patologických stavoch. Prvý ranný moč dobrovoľníkov, po užití paracetamolu alebo ibuprofénu, bol porovnávaný s kontrolnými vzorkami močov tých istých dobrovoľníkov, ktorí neužili študované liečivo v predchádzajúcich dňoch. Študované metabolity boli kvantitatívne stanovené analýzou UHPLC s detektorom diódového poľa a fluorescenčným detektorom.

Dosiahnuté výsledky poukazujú najmä na zvýšené koncentrácie vylučovaného tryptofánu a kyseliny vanilmandľovej po užití paracetamolu alebo ibuprofénu v porovnaní s kontrolnými vzorkami. Získané údaje o vplyve paracetamolu a ibuprofénu na koncentrácie metabolitov prítomných v moči je možné aplikovať v klinickej biochémii s cieľom zefektívniť diagnostiku rôznych typov nádorových ochorení.

Kľúčové slová: paracetamol, ibuprofén, tryptofán, kyselina 5-hydroxyindoloctová, kyselina vanilmandľová, moč, UHPLC