Androgény - testosterón a dihydrotestosterón sú najvýznamnejšie mužské pohlavné hormóny, ktoré zohrávajú ústrednú úlohu v normálnom vývine, raste a udržiavaní fyziologickej funkcie prostaty. Testosterón je hlavným androgénom v krvnej cirkulácii, kým dihydrotestosterón je primárnym jadrovým androgénom a najúčinnejším androgénom v tkanive [1]. Približne 90 - 95% testosterónu sa tvorí v Leydigových bunkách semenníkov a zvyšok je produkovaný v kôre nadobličiek [2]. Úloha androgénov v patogenéze a progresii karcinómu, resp. závislosť karcinómu prostaty na androgénovej signálnej dráhe bola potvrdená v početných klinických prácach ako aj výsledkoch základného výskumu. Napriek tomu však existujú rozporuplné klinické údaje o úlohe endogénneho testosterónu pri vzniku a progresii karcinómu prostaty a o jeho možnej predikčnej schopnosti.

Cieľ: Cieľom štúdie bolo zistiť asociáciu medzi hladinou celkového predoperačného sérového testosterónu a patologickým Gleasonovým skóre u pacientov s karcinómom prostaty, ktorí podstúpili radikálnu prostatektómiu.

Metódy: V štúdii bolo zahrnutých 201 slovenských pacientov s karcinómom prostaty. Predoperačné hladiny celkového cirkulujúceho testosterónu v periférnej krvi boli merané pomocou chemiluminiscenčnej metódy. U všetkých pacientov bol tiež uvedený vek ako aj ďalšie predooperačné (hladina PSA v periférnej krvi, klinické štádium a Gleasonovo skóre z biopsie) a pooperačné (patologické Gleasonovo skóre) údaje/prognostické faktory. Získané údaje boli vyhodnotené použitím viacerých štatistických metód a analýz. Na zisťovanie potencionálnych súvislostí, z hľadiska využitia celkového testosterónu ako možného prediktora patologického Gleasonovho skóre, bola použitá multinomiálna logistická regresia.

Výsledky: Z multinomiálneho regresného modelu bolo zistené, že celkový sérový testosterón nie je štatisticky signifikantným prediktorom patologického Gleasonovho skóre (p-value = 0,429). Výsledky tiež poukázali na skutočnosť, že celkový testosterón ostal nesignifikantným prediktorom pre patologické Gleasonovo skóre aj pri použití iných predoperačných prognostických faktorov (vek, PSA, klinické štádium a Gleasonovo skóre z biopsie) v štatistickom modeli (p-value = 0,756). Podľa tohto modelu boli štatisticky signifikantnými prediktormi len PSA (p-value = 0,024) a Gleasonovo skóre z biopsie (p-value = 0).

Záver: V populácii slovenských mužov, celkový sérový testosterón nebol štatisticky signifikantným  prediktorom patologického Gleasonovho skóre.