Manažment využívania krajiny ovplyvňuje abiotickú i biotickú časť ekosystémov, ktorá zjednocuje prírodné podmienky a aktivity ľudskej spoločnosti. V minulosti sa veľkou mierou  práve neodborné využívanie krajiny podpísalo pod zvýšené riziko pôdnej erózie, čo viedlo k nenávratnému poškodeniu pôdneho krytu na niektorých územiach Slovenska.

Ako jeden z indikátorov pôdnej degradácie je možné použiť stabilitu pôdnych agregátov, ktorá priamo alebo nepriamo ovplyvňuje ostatné fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy. Jej výsledný stav závisí od vplyvu rôznych pôdnych vlastností, spôsobov hospodárenia na pôde a environmentálnych faktorov [1].

Výskum prebiehal na lokalite Malejov, jednej z kopaníc (t.j. sídelný útvar, charakterizovaný  rozptýleným osídlením) na Myjavskej pahorkatine. Územie je veľkou mierou poznačené rôznymi formami vodnej erózie, od stružkovej až po výmoľovú. Sledované boli štyri lokality s rôznym využívaním krajiny: hospodársky les, orná pôda, ovocný sad a lúka. Prevládajúcim pôdnym typom a subtypom na týchto lokalitách je kambizem kultizemná a kambizem modálna. Na vzorkách vrchných A-horintov odobraným v roku 2015 boli  analyzované niektoré základné pedochemické a pedofyzickálne vlastnosti.

Stabilita pôdnych agregátov bola stanovená pomocou dažďového simulátora [2]. Táto metóda je založená na meraní odolnosti pôdnych agregátov voči pôsobeniu kinetickej energie dopadajúcich kvapiek vody.

Sledované pôdy  sa líšili obsahom uhlíka (0,92 – 2,79 %), extrémne kyslé pôdne pH bolo analyzované vo vzorke na lesnej lokalite (pH/H₂O 4,43). Relatívne vysoké hodnoty stability (≥ 80 %) boli namerané na lokalitách v sade a na lúke. Najmenšiu stabilitu (23 %) vykazovala vzorka na každoročne oranom poli. Stabilita pôdnych agregátov na lokalitách v Malejove sa zvyšovala v nasledujúcom poradí: orná pôda < lesné pôdy < pôdy na lúkach <  pôda v sade. Výsledky preukázali zásadný vplyv rôzneho spôsobu využívania pôdy na stabilitu agregátov.