Práca monitoruje pôsobenie alelochemikálií vybraných rastlinných výluhov burín – Amaranthus retroflexus a Atriplex patula na testované morfologické a fyziologické parametre Beta vulgaris. Výsledky práce odrážajú stimulačný a inhibičný efekt burinných extraktov v dvoch rôznych koncentráciách na dĺžku koreňa a výhonku cukrovej repy, na stanovenie čerstvej hmotnosti a hmotnosti sušiny koreňa a výhonku, veľkosti listovej plochy, na zmeny v obsahu fotosyntetických pigmentov – chlorofylu a, chlorofylu b, karotenoidov vzhľadom ku kontrolnej vzorke. Predmetom záujmu bolo aj skúmanie rizosféry cukrovej repy s cieľom získať orientačný údaj o počte baktérií, plesní a kvasiniek v rizosfére Beta vulgaris. Presvedčili sme sa o tom, že alelopatický potenciál závisí od koncentrácie a druhu rastliny, z ktorej bol výluh pripravený. Zmeny závisiace od koncentrácie výluhu boli pozorované pri skúmaní čerstvej hmotnosti koreňa Beta vulgaris. Aplikovaním menej koncentrovaného výluhu lobody došlo k stimulácii, naopak inhibícia bola sledovaná pôsobením koncentrovanejšieho burinného extraktu. Pri monitorovaní obsahu chlorofylu b a karotenoidov v listoch cukrovej repy sme dokázali, že alelopatický efekt závisí od druhu rastliny použitého na prípravu extraktu. V prípade koncentrovanejších extraktov lobody a láskavca sme zistili stimulačný vplyv lobody a inhibičný vplyv láskavca vzhľadom ku kontrole. Sekundárne metabolity burín by mohli byť potenciálne využité ako dôležitá súčasť ochrany proti patogénnym mikroorganizmom, ako aj rôznych foriem abiotického stresu, ako prírodné pesticídy a regulátory rastu poľnohospodárskych plodín. Súčasným trendom je nájsť riešenie na minimalizovanie nebezpečného vplyvu herbicídov a insekticídov v poľnohospodárskej výrobe.