Zvyšky kostí, pokrývajúce pobrežie polárnych oblastí sú vďaka pomerne vysokému obsahu minerálov a biogénnych živín významným biotopom pre mikroskopické aerofytné riasy. Tie tu, okrem iného, nachádzajú prirodzené útočisko pred vplyvom fyziologických stresov, ako je vysoký dopad UV žiarenia, nízke teploty a nedostatok vody v kvapalnom skupenstve [1, 2]. Riasy vstupujú do kostí cez spodnú stranu dotýkajúcu sa substrátu, kde je vyššia vlhkosť a zatienenie [3]. Hoci sa kosti v polárnych oblastiach hojne vyskytujú, v literatúre sa nevyskytuje súhrnná fykologická práca zameraná na fotosyntetizujúce organizmy žijúce na nich.

V našej práci sme sa zamerali na druhové zloženie rias vo vnútri kostí veľrýb. V laboratórnych podmienkach sme vyizolovali z prírodných zberov zo zátoky Petuniabukta na Svalbarde (Arktída) unialgálne kultúry, ktoré sme determinovali pomocou dostupnej literatúry a vypracovali sme ich podrobné opisy, doložené líniovými kresbami. Zaznamenali sme druhové bohatstvo rias osídľujúcich kosti zo štyroch odlišných lokalít a na základe krátkeho porovnania sme zistili, že kosti sa od seba odlišujú v závislosti od polohy a substrátu na ktorom ležia. K najčastejšie zaznamenaným taxónom patrili kokálne riasy z oddelenia Chlorophyta. Taktiež sme zistili, že sa tu nachádzajú taxóny doposiaľ neznáme pre toto územie, napríklad Tetracystis pulchra, Pseudodictyochloris multinucleata, Xanthonema debile a Heterococcus papillosus.

Práca vznikla na základe finančnej podpory z projektov APVV SK-CZ-2013-0019 a UK/305/2014.

[1] Friedmann E. I. (ed.) .1993. Antarctic microbiology. New York: Wiley-Liss. pp: 634.
[2] Raabová L. et Kováčik Ľ. 2013. Four aeroterrestrial algae grown at a special substrate of deglaciated coastal areas of Petuniabukta, Svalbard. Czech Polar Reports, 2: 157-162.
[3] Jans M. E. 2008. Microbial bioerosion of bone – a review., pp. 397-413.  In: Wisshak M., Tapanila L. (eds.): Current Developments in Bioerosion. Erlangen Earth Conference Series.  Springer, Berlin, Heidelberg.