Neodmysliteľnou súčasťou ľudskej výživy sú obilniny a pseudoobilniny, ktoré patria medzi najdôležitejšie poľnohospodárske plodiny. Sú významným zdrojom bielkovín, sacharidov, tukov, vlákniny, vitamínov, minerálnych látok a mnohých fytochemikálií [1; 2], pričom bielkoviny sú jednou z najdôležitejších zložiek zrna z hľadiska výživy. V posledných rokoch narastá počet ľudí trpiacich potravinovými alergiami a rôznymi intoleranciami a práve zásobné bielkoviny obilnín predstavujú najčastejšiu skupinu potravinových alergénov. Z tohto dôvodu sú vhodnou alternatívou pri výrobe potravín pseudoobilniny, ktoré nevyvolávajú alergie a majú pozitívny vplyv na ľudský organizmus [3; 4]. Cieľom tejto práce bolo analyzovať zrná troch slovenských genotypov pšenice letnej, formy ozimnej (Triticum aestivum L.), odrody Viglanka, Elinor, PS Puqa, jeden genotyp hybridnej pšenice (Triticum aestivum L. x T. spelta L.) PS Lubica, zrná troch slovenských genotypov ovsa siateho (Avena sativa L.), odrody Vendelin, Valentin, Zvolen a zrná pohánky jedlej (Fagopyrum esculentum Moench), odroda Špačinská 1, ktoré nám poskytla Výskumno-šľachtiteľská stanica Vígľaš – Pstruša NPPC VÚRV v Piešťanoch a na základe ich bielkovinového zloženia predigovať ich možné využitie v bezlepkovej strave. V celozrnnom šrote vzoriek sme stanovili frakčnú skladbu bielkovinového komplexu podľa Golenkova (ICC metóda),  koeficient nutričnej kvality, obsah celkového dusíka podľa Kjeldahla a z neho prepočtom obsah hrubých bielkovín, obsah bielkovinového dusíka podľa Barnsteina a z neho prepočtom obsah čistých bielkovín. Z výsledkov vyplýva, že obsah hrubých bielkovín analyzovaných vzoriek sa pohyboval od 9,30 % (ovos, genotyp Vendelin) do 12,43 % (pohánka, genotyp Špačinská 1), čím sme potvrdili, že pohánka, ako pseudoobilnina, má vyšší podiel bielkovín v porovnaní s obilninami. Najlepšiu nutričnú kvalitu, na základe stanovenia koeficienta nutričnej kvality, vykazovala pohánka, genotyp Špačinská 1 (6005,93 %) a najnižšiu hybridná pšenica PS Lubica (88,29 %). Najvyššie percentuálne zastúpenie frakcie albumínov a globulínov bolo zistené v pohánke, genotyp Špačinská 1 (60,81 %) a najnižšie v genotypoch pšenice (21,97 % - 28,84 %). Obsah prolamínov v bezlepkovej strave by podľa platnej legislatívy nemal prevyšovať 5 %. V analyzovaných vzorkách sa pohyboval od 1,35 % (pohánka, odroda Špačinská 1) do 36,81 % (hybridná pšenica PS Lubica). Hodnota obsahu glutelínov bola najvyššia v genotypoch pšenice (30,69 % - 33,87 %) a najnižšia v genotype pohánky Špačinská 1 (17,57 %). Na základe uvedených výsledkov možno konštatovať, že najvyšší obsah cytoplazmatických bielkovín s vysokým zastúpením esenciálnych aminokyselín, bol zistený v pohánke, čo signalizuje dobrú výživnú kvalitu semena. Na druhej strane vykazuje nízky obsah lepkotvorných bielkovín (menej ako 5 %), a preto ju môžeme zaradiť medzi plodiny vhodné na výrobu bezlepkových potravín.