Proteomické analýzy a potenciálne proteínové interakcie zapojené do procesov kardioprotektívnej signalizácie srdcových mitochondrií v podmienkach metabolického preconditioningu
Natália Andelová 1 Ivana Kancirová 2 Magdaléna Jašová 2 Barbara Szeiffová Bačová 2 Veronika Farkašová 2 Iveta Waczulíková 1 Pavol Mišenko 1 Miroslav Ferko 2
2Ústav pre výskum srdca, Centrum experimentálnej medicíny, SAV
Mitochondrie sa už dávnejšie považujú za najdôležitejšiu bunkovú organelu, ktorá sa vo veľkej miere podieľa na realizácii kardioprotektívneho účinku ako spoločného sprostredkovateľa mechanizmov adaptačných fenoménov. V predkladanej štúdii sme sa zamerali na experimentálny model metabolického preconditioningu indukovaného akútnym diabetes mellitus jednorazovým podaním streptozotocínu.
Cieľom štúdie bolo objasniť, akým spôsobom metabolický preconditioning vplýva na funkciu a činnosť mitochondrií s ohľadom na ich proteomické analýzy. Práve štúdium molekulárnych mechanizmov z pohľadu proteomických aspektov vie poskytnúť cenné informácie o úlohe mitochonrií v adaptačných a funkčných procesoch myokardu.
Metabolický preconditioning bol vyvolaný intraperitoneálne podaným streptozotocínom (65 mg/kg) 8 dní pred experimentom. Vzorky na proteomickú analýzu boli pripravené 1D gélovou elektroforézou.
Výsledkom pilotného experimentu bola identifikácia mitochondriálnych proteínov a vytvorenie proteomického profilu sledovaného experimentálneho modelu. Z určenej proteomickej mapy sme pomocou databázy Strings charakterizovali možné proteínové interakcie, ktorými sú identifikované proteíny potenciálne zapojené do signalizačných a kompenzačných procesov. Kvantifikáciou identifikovaných proteínov sme u diabetických sŕdc pozorovali štatisticky významne zvýšenú expresiu NADH-ubichinón oxidoreduktázy 75 kDa podjednotky, podjednotky α trifunkčného enzýmu a podjenotky 1 a 2 adenín nukleotidovej translokázy (ANT), ktorá je považovaná za jedného z hlavných regulátorov mitochondriálnych pórov prechodnej permeability, ktoré sú spájané s reguláciou bunkovej smrti, udržaním bioenergetiky, fyziologickou úlohou počas homeostázy vápnika a redoxnou signalizáciou srdcových mitochondrií.
Získané výsledky do veľkej miery rozšírili poznatky o adaptačných mechanizmoch účinných v procesoch kardioprotekcie ako aj pri zvýšenej energetickej záťaži myokardu a sú vhodným odrazom pre ďalšie nasmerovanie výskumu v oblasti kardioprotektívnych mechanizmov z hľadiska ich iniciácie a signalizácie na úrovni proteomických analýz.