Interactive Conference
of Young Scientists
Author: Bc. Kristína Hriňová

Efekt termostabilnej rekombinantnej katalázy AfKatG ako prídavku rastových médií potravinárskych kmeňov

Kristína Hriňová 1 Eva Struhárňanská 1 Hana Drahovská 1 Tomáš Kuchta 2 Jana Koreňová 2 Mária Mikulášová 1 Anna Belicová 1 Zdenko Levarski 1,3 Martin Šafranek 1 Monika Chovanová 1 Silvia Rybecká 1 Stanislav Stuchlík 1,3 Marcel Zámocký 4 Ján Turňa 1,3

1Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra molekulárnej biológie, Ilkovičova 6, 4215 Bratislava 4, Slovenská republika
2Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Výskumný ústav potravinársky, Priemyselná 4, P. O. Box 25, 82475 Bratislava 26, Slovenská republika
3Univerzita Komenského v Bratislave, Vedecký park, Ilkovičova 8, 84215 Bratislava 4, Slovenská republika
4Slovenská akadémia vied, Ústav molekulárnej biológie, Dúbravská cesta 21, 845 51 Bratislava 45, Slovenská republika
kristina.hrinova@gmail.com

Baktérie mliečneho kvasenia (LAB; heterogénna skupina Gram-pozitívnych nesporulujúcich mikroaerofilných tyčiniek alebo kokov) patria k najvýznamnejším skupinám mikroorganizmov používaných v potravinárskom priemysle [1]. Väčšina LAB sú kataláza-negatívne, čo predstavuje kultivačnú nevýhodu oproti patogénnym kataláza-pozitívnym baktériám (kmene rodov Listeria a Staphylococcus) nachádzajúcimi sa v rovnakom prostredí, pretože na dezinfekciu sa častokrát používa peroxid vodíka, ktorý LAB nedokážu spracovať.

Cieľom našej práce bolo zvýšiť prežívanie LAB bez priaznivého účinku na patogénne kmene s vužitím termostabilnej katalázy ako prídavku do rastových médií.

Na stanovenie účinku sme využili funkčný test, ktorý pozostáva z 1-hodinového opracovania bakteriálnych kultúr (LAB, listérie a stafylokoky izolované z potravinárskych prevádzok) vyrastených na OD600=0,5  peroxidom vodíka a následným vysiatím rôznych riedení kultúr na pevné médiá s prídavkom termostabilnej katalázy. Kontrolnú vzorku tvorili pevné média bez prídavku katalázy. Po inkubácii pri vhodnej teplote ( pre LAB a  pre listérie a stafylokoky) sme spočítali vyrastené kolónie a porovnali s kontrolnými vzorkami. Pri LAB sme dosiahli výrazné 2-38násobné zvýšenie prežívania po opracovaní peroxidom vodíka, niektoré kmene dokonca neboli schopné bez prídavku katalázy rásť. Pri patogénnych kmeňoch stafylokokov a listérií sme nepozorovali žiaden účinok. Týmto sme poskytli kultivačnú výhodu priemyselne dôležitým LAB kmeňom.

Príspevok vznikol vďaka podpore projektov: „Syntetická biológia a produkcia peroxidáz de novo“ (APVV-14-0375), „Univerzitný vedecký park Univerzity Komenského v Bratislave – 2. Fáza“ (ITMS 2014+ 313021D075), „Príprava biologicky aktívnych látok na báze rekombinantných proteínov“ (BIOREKPROT – ITMS: 26240220048) a „Rozvoj centra excelentnosti pre využitie informačných biomakromolekúl na zlepšenie kvality života“ (BIOMAKRO2 - ITMS 26240120027), financovaných zo zdrojov ERDF.
[1] Sonomoto K, Yokota A (2011) Lactic Acid Bacteria and Bifidobacteria: Current Progress in Advanced Research. Caister Academic Press, Haverhill, UK, p. 35.