MEOTA-BTZ deriváty inhibujú amyloidnú agregáciu lyzozýmu v závislosti od dĺžky linkera

Tvorba a hromadenie amyloidných agregátov je jedným zo sprievodných javov amyloidóz, medzi ktoré patrí Alzheimerova a Parkinsonova choroba, či non-neuropatická lyzozýmová systémová amyloidóza. Amyloidózy sú v súčasnosti neliečiteľné a incidencia Alzheimerovej choroby, najčastejšej formy demencie, dosiahla v roku 2016 úroveň 47 miliónov postihnutých [1]. Počet pacientov má pritom narastať odhadom až o takmer 10 miliónov ročne. V dnešnej dobe je teda prístup k liečbe týchto ochorení prevažne symptomatický a zameraný na dočasné zlepšenie kvality života. Preto je kladený veľký dôraz na štúdium týchto ochorení a vývoj stratégií na ich úspešnú liečbu.

Jedným zo sľubných prístupov k problematike amyloidóz je inhibícia amyloidnej agregácie poly/peptidov alebo odstránenie nerozpustných amyloidných fibríl z postihnutých tkanív. Podľa dostupných štúdií majú malé molekuly veľký potenciál interferovať s amyloidnou fibrilizáciou poly/peptidov [2, 3]. Medzi tri dôležité črty molekúl schopných inhibovať amyloidnú agregáciu patrí: prítomnosť aromatických cyklov, pozícia bočných skupín na aromátoch, a tiež dĺžka a flexibilita linkera spájajúceho funkčné skupiny [4]. V našej štúdii sme sa zamerali na malé organické molekuly, konkrétne na takrín-benzotiazolové (MEOTA-BTZ) deriváty. Ide o heterodiméry odvodené od štruktúr 7-metoxytakrínu a 2-amínobenzotiazolu prepojených pomocou alkylamínového linkera.

Za pomoci in vitro a in silico metód sme skúmali schopnosť študovaných látok významným spôsobom inhibovať amyloidnú agregáciu lyzozýmu z vaječného bielka (HEWL). Vplyv látok bol kvantifikovaný pomocou viazania tioflavínu T (ThT). Inhibičný efekt bol pozorovaný u všetkých látok s IC₅₀ hodnotami v mikromolárnej oblasti, efektivita látok sa však líšila v závislosti od dĺžky linkera. Namerané údaje korelujú so snímkami z atómovej silovej mikroskopie. Najefektívnejší derivát obsahuje najdlhší, osem uhlíkov dlhý linker. Tieto pozorovania boli podporené in silico výpočtami, ktoré poukazujú na priamu závislosť medzi voľnou väzbovou energiou derivátov a dĺžkou linkera. MEOTA-BTZ deriváty presvedčivo demonštrovali schopnosť inhibovať amyloidnú agregáciu HEWL pri tolerovateľnej cytotoxicite.