Zdravotné riziká spojené s importom exotických korytnačiek
Ľudmila Hrehová 1,2 Olga Konieczna 3 Dariusz Wasyl 3 Peter Pristaš 1,2
2Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV, Košice
3Zakład mikrobiologii, Państwowy instytut weterynaryjny- Państwowy instytut badawczy, Puławy
V súčasnosti sú viaceré exotické zvieratá, napr. korytnačky, bežne chované ako domáce zvieratá. Na naše územie sú privážané z exotických krajín a môžu tak predstavovať vektor rôznych nepatogénnych, ale aj patogénnych druhov baktérií. V našej práci sme analyzovali gram-negatívne cefotaxim rezistentné baktérie izolované z vnútorných orgánov a čreva korytnačiek (koryntačka stepná, korytnačka leopardia a korytnačka škárová), ktoré uhynuli pri transporte z krajiny ich prirodzeného výskytu.
Získané izoláty (41) sme identifikovali pomocou Matrix- assisted laser desorption ionization time of flight hmotnostnej spektrometrie (MALDI TOF MS) a fylogenetických analýz génu pre 16S rRNA. Na základe analýz sme študované izoláty klasifikovali do 13 biotypov. Najvyššie zastúpenie izolátov z čeľade Enterobacteriaceae (71,4 %) sme zaznamenali u korytnačky stepnej (Testudo horsfieldii) z Uzbekistanu. U korytnačky leopardej (Psammobates pardalis) z Tanzánie sme pozorovali najvyšší výskyt baktérií čeľade Pseudomonadaceae (61,5 %). Zo všetkých izolátov až 63,4 % bolo izolovaných z orgánov a 34,1 % z čreva. Izoláty Escherichia coli, Comamonas aquatica, Stenotrophomonas maltophila, Pseudomonas putida a Pseudomonas mendocina sa nám podarilo izolovať iba z čreva. Naopak Myroides odoratimimus a Morganella morganii sme detegovali len v orgánoch. Z našich výsledkov vyplýva, že korytnačky sú rezervoárom baktérií potenciálne nebezpečných pre zdravie ľudí a zvierat, čo si vyžaduje vyššiu pozornosť vzhľadom na ich častokrát úzky kontakt s človekom.