Vplyv hostiteľského spektra kliešťov na prevalenciu Borrelia burgdorferi sensu lato a Anaplasma phagocytophilum v urbánnom ohnisku
Michal Chvostáč 1 Lenka Berthová 2 Markéta Derdáková 1,3
2Virologický ústav SAV, Bratislava, Slovensko
3Parazitologický ústav SAV, Košice, Slovensko
Kliešť Ixodes Ricinus je najvýznamnejším vektorom patogénov na území Slovenska. Medzi najvýznamnejšie druhy patogénov, prenášané týmto kliešťom patrí Anaplasma phagocytophilum a komplex Borrelia burgdorferi sensu lato. Obe z týchto baktérií preukazujú značnú genetickú diverzitu, ktorá je asociovaná so špecifickými rezervoárovými hostiteľmi (1).
V našej práci sme analyzovali výskyt a sezónnu dynamiku kliešťa I. ricinus a prevalenciu B. Burgdorferi s.l. a A. phagocytophilum na území s nízkou abundanciou hlodavcov, ktoré sú významnými hostiteľmi kliešťov. Na tejto lokalite bola prítomná skupina srnca lesného a viacerých druhov vtákov, z ktorých sme takisto odoberali kliešte a otestovali ich na prítomnosť patogénov. Na základe známych asociácií medzi patogénmi a ich rezervoárovými hostiteľmi sme určili vplyv jednotlivých hostiteľov kliešťov žijúcich na skúmanej lokalite na prevalenciu skúmaných kliešťami prenášaných patogénov.
Kliešte sme zbierali v urbánnom lese Sitina v areáli SAV v Bratislave v jednomesačných intervaloch od marca roku 2011 do novembra roku 2012. Vtáky sme odchytávali do sietí a z týchto vtákov sme odobrali cicajúce kliešte. Všetky kliešte sme následne molekulárnymi metódami otestovali na prítomnosť B. burgdorferi s.l. a A. phagocytophilum. Z 543 kliešťov z vegetácie bolo 5,8 % infikovanách A. phagocyphilum. Prevalencia B. burgdorferi s.l. bola 6,8 % a zastúpených bolo 6 genospecies s dominanciou B. garinii. Prevalencia B. burgdorferi s.l. v kliešťoch cicajúcich na vtákoch bola 12 % s eudominantným zastúpením B. garinii. Žiadny z týchto kliešťov nebol nakazený A. phagocytophilum.
Zistená prevalencia B. burgdorferi s.l. je v porovnaní s priemernou prevalenciou v Európe nízka (2). Potvrdili sme, že na lokalite s nízkou abundanciou hlodavcov môže úlohu hostiteľa kliešťov vo väčšej miere zohrávať srnec lesný, ktorý nie je kompetentným rezervoárovým hostiteľom B. burgdorferi s.l. V Dôsledku boreliacídneho efektu krvného komplementu srnca lesného (3) sa znižuje prevalencia borélií v takomto prírodnom ohnisku (4). Tento živočích je však dôležitým rezervoárom A. phagocytphilum, ktorého zistená prevalencia bola v porovnaní s jeho priemernou prevalenciou v Európe vyššia. Tiež vtáky sú doležitými hostiteľmi B. burgdorferi s.l. na skúmanej lokalite. Ich význam v cirkúlácii A. phagocytophilum však nie je významný.
(2) Hubálek Z. & J. Halouzka. 1997. Prevalence rate of Borrelia burgdorferi sensu lato in host-seeking Ixodes ricinus ticks in Europe. Parasitology Research. 84: 167‒172.
(3) Kurtenbach K., S. De Michelis, S. Etti, S. M. Schafer, H.-S. Sewell, V. Brade & P. Kraiczy. 2002. Host association of Borrelia burgdorferi sensu lato – the key role of host complement. Trends in Microbiology. 10 (2): 74-79.
(4) Randolph S. E. & A. D. M. Dobson. 2012. Pangloss revisited: a critique of the dilution effect and the biodiversity-buffers-disease paradigm. Parasitology. 139: 847-863.