Pohlavné hormóny ovplyvňujú priestorové funkcie a hrajú dôležitú úlohu v patogenéze autizmu. Cieľom štúdie bolo zistiť, či sa matematicky nadaní jedinci odlišujú v hladinách pohlavných hormónov, priestorových schopnostiach a miere autistických čŕt od kontrolnej skupiny. Do štúdie sa zapojilo 33 žien a 39 mužov s priemerným vekom 23,51 z matematicky nadanej populácie. Kontrolnú skupinu tvorilo 170 žien a 70 mužov s priemerným vekom 21,23. Hladiny pohlavných hormónov boli stanovené metódou ELISA. Citlivosť androgénového receptora bola určená meraním počtu CAG opakovaní v prvom exóne génu pre androgénový receptor metódou PCR-fragmentovej analýzy. Schopnosť mentálnej rotácie bola vyšetrená testom mentálnej rotácie (Vandenberg and Kuse, MRT) a výskyt autistických čŕt bol stanovený dotazníkovou metódou (Autistický kvocient).

Matematicky nadaní muži mali signifikantne nižšie hladiny testosterónu (P<0,0001), signifikantne vyššie skóre mentálnej rotácie (P<0,01) a vyšší autistický quocient (P<0,05) oproti kontrolnej skupine. Ženy z matematicky nadanej skupiny mali signifikantne nižší testosterón (P<0,0001) a vyššie skóre v mentálnej rotácii (P<0,01) oproti ženám z kontrolnej skupiny. Nezaznamenali sme rozdiel medzi hladinami estradiolu v kontrolnej a matematicky nadanej skupine ani rozdiel v citlivosti androgénového receptora u oboch pohlaví.

Matematicky nadaní jedinci mali lepšie skóre v mentálnej rotácii a vyššiu mieru autistických čŕt v porovnaní s kontrolnou skupinou, avšak koreláciu medzi slinným testosterónom a mentálnou rotáciou sme nezaznamenali. Uvedené výsledky možno diskutovať vo vzťahu k prenatálnym hladinám pohlavných hormónov.

Kľúčové slová: testosterón, mentálna rotácia, autistické črty, androgénový receptor.