Kvartérne amóniové zlúčeniny, medzi ktoré patrí aj benzetóniumchlorid, sú široko používané ako antibakteriálne účinné a konzervačné látky v ochranných prostriedkov, dezinfekčných a očných prípravkov. Okrem antiseptického účinku majú význam aj ako humektanty, emulgátory a solubilizátory. Ich dôležitou vlastnosťou je schopnosť molekúl asociovať v roztoku a tvoriť micely. Micelizácia vo vodnom roztoku sa objaví väčšinou náhle, keď celková koncentrácia kvartérnych amóniových solí dosiahne určitú kritickú micelovú koncentráciu (CMC). Je ukazovateľom biologickej dostupnosti kvartérnych katiónov, ich vlastnosti pri hodnote CMC sa výrazne menia. Micely vzniknuté vo vodných roztokoch zlepšujú rozpúšťanie vo vode ťažko rozpustných a nerozpustných látok. Táto schopnosť má význam pri príprave lieku.

            Cieľom tejto štúdie bolo sledovať vplyv koncentrácie tenzidu benzetóniumchloridu na liberáciu liečiva chlórhexidín z gélov a ich tokové vlastnosti. Zvyšovaním koncentrácie tenzidu v géloch sa dosiahli štatisticky významné rozdiely (P<0,05) v liberácii chlórhexidínu, ako aj benzetóniumchloridu. Na základe hodnotenia reologických parametrov gélov sa zistilo, že zmena koncentrácie tenzidu neovplyvnila charakter sústavy, všetky gély vykazovali charakter plastickej sústavy s časovo nezávislým tokom.