Literatúra poskytuje zaujímavé dôkazy o asociácii medzi hladinami testosterónu a rodinným statusom [1]. Prepojenie medzi testosterónom a rodinným životom možno interpretovať dvomi spôsobmi. Jednou z možností je, že partnerské vzťahy ovplyvňujú náš hormonálny systém, a tak menia aj hladiny testosterónu. V prospech tohto predpokladu svedčí fakt, že hladiny testosterónu sa výrazne ale dočasne menia v obdobiach partnerských zmien, počas zamilovanosti, pri rozvode a pod [2]. Alternatívne, samotné hladiny testosterónu môžu predurčovať jednotlivca k vytvoreniu dlhodobých zväzkov a k životu vo vzťahu. Zadaní muži dlhodobo žijúci v partnerstve majú hladiny testosterónu nižšie ako slobodní nezadaní muži. Možno predpokladať, že nižší vplyv testosterónu u nich vedie k túžbe po stabilite, vzájomnom prepojení a intimite. Vyššie hladiny testosterónu naopak vedú k intenzívnejšiemu vyhľadávaniu opačného pohlavia, striedaniu partnerov, k zvýšenej túžbe po zbližovaní, vyššej miere žiarlivosti a kompetície [3]. V našej práci sme sledovali ako miera pôsobenia testosterónu ovplyvňuje vzor správania sa pri prežívaní lásky v romantických vzťahoch u mladých zdravých mužov. Cieľom bolo otestovať, či sa zmeny v hladinách testosterónu odrazia aj na spôsobe chápania a prežívania lásky. Organizačnému vplyvu je mozog vystavený v skorých štádií vývinu prenatálne, kedy dochádza k formovaniu, programovanie neurálnych štruktúr a k trvalým zmenám v organizácii mozgu, ktorá sa neskôr premieta do správania [11]. Ukázali sme, že prenatálny vplyv testosterónu má vplyv aj na spôsob prežívania lásky. Vyšší pomer 2D:4D indikujúci slabší prenatálny účinok testosterónu pozitívne ovplyvňuje romantické vnímanie lásky v partnerských vzťahoch (R2 = 0.25, P = 0.04). Vyšší počet CAG opakovaní v prvom exóne génu pre androgénový receptor spojený s nižšou mierou androgénovej signalizácie vedie k altruistickým prejavom lásky (R2 = 0.28, P = 0.03). Korelácie medzi hladinami testosterónu v plazme a romantickou láskou neboli štatisticky významné (R2 = -0.12, P = 0.10). Naša práca je dôkaz, že prejavy lásky u mužov sú ovplyvnené mierou pôsobenia testosterónu prenatálne aj mierou androgénovej signalizácie počas života.