Tradičné poľnohospodárstvo sa začalo meniť začiatkom 20. storočia. Čoraz viac obyvateľov vidieka smerovalo do miest, aby sa zapojili do rozvoja priemyslu. Nové možnosti vedy a techniky spôsobili pokrok aj v poľnohospodárstve, ktoré dovtedy zohrávalo najmä samozásobiteľskú úlohu, zmenilo smer a jeho novou doménou bolo zásobovanie ľudí žijúcich v mestách a pracujúcich v priemysle a v službách potravinami. (1) Moderné poľnohospodárstvo je aj v súčasnosti stále veľmi zraniteľné. A to nielen rozmarmi počasia, výkyvmi globálneho trhu, ale aj poľnohospodárskou politikou. Slovenské poľnohospodárstvo v dnešnej dobe stráca dych. Krajina jednoducho prestáva vyrábať to, čo vždy vedela. Mnohé polia sa prestávajú obrábať, maštale pustnú a na pôde sa namiesto domácich začínajú objavovať cudzí hospodári. (2) Zatiaľ čo v minulosti patrilo poľnohospodárstvo k najvýznamnejším odvetviam národného hospodárstva, kedy okrem produkčnej funkcie zastávalo aj pozíciu najvýznamnejšieho poskytovateľa zamestnania a služieb na vidieku. V súčasnosti je tento trend skôr opačný a poľnohospodárstvo na Slovensku pomaly stráca na dôležitosti a dostáva sa aj na okraj záujmu politických špičiek krajiny. Hoci stále plní produkčnú funkciu, v dnešnej dobe sa k nej tiež pripájajú ďalšie ako napr. ochrana biodiverzity, environmentálna funkcia, či poľnohospodárstvo ako nástroj udržania tváre vidieka, čo vedie k chápaniu poľnohospodárstva ako multifunkčného odvetvia. Podľa nášho názoru je tento nový charakter poľnohospodárstva veľmi dôležitým prvkom nie len pre zachovanie vidieckeho charakteru Slovenska, ale tiež dôležitým faktorom pre rozvoj vidieka a vidieckych služieb. Problém však zostáva v neochote mladých ľudí pracovať v tomto sektore, či v nízkych príjmoch v agroodvetví, čo pôsobí určitým spôsobom demotivujúco.