Oko, človeka presnejšie jeho dúhovka je jedným z najkomplexnejších senzorických systémov, ktorým prijímame viac ako 70 percent všetkých podnetov z nášho okolia. V oku sa nachádza veľké množstvo štruktúr, ktoré sú jedinečné a ktoré môžeme pozorovať. Všetky tieto štruktúry sa využívajú pri rôznych identifikačných metódach na základe rozdielnych dúhovkových vzorov a kresieb u každého jedinca. Rozdiel existuje aj pri očiach toho istého jedinca, kedy sa pravé a ľavé oko líši v približne 80 percentách. Väčšina týchto znakov sa v dnešnej dobe používa na autentifikáciu ľudí, alebo na špecifické zabezpečenie bankových účtov a mnohých iných vecí. Takýto komplex zabezpečenia sa nazýva biometricky systém rozpoznávania [1; 2].Súbor metód, ktoré využívajú tieto znaky slúžia predovšetkým na dva účely. Prvým účelom je identifikácia osôb, ktoré v danej chvíli nepoznáme. Druhým účelom je rozpoznanie a verifikácia toho, či je daná osoba naozaj tou osobou, za ktorú sa vydáva. [3; 4].

Cieľom našej prace bolo identifikovať a analyzovať prítomnosť či neprítomnosť jednotlivých biometrických štruktúr. Na dúhovke sme pozorovali drobné oblasti s nahromadeným melanínom v podobe pigmentových škvŕn, malé brázdy diamantového tvaru, inak nazývané Fuchsove krypty, nepatrné kolagénové ,,uzlíky,, inak nazývané Wolfflinove uzliny, kontrakčné brázdy a posledným sledovaným znakom bol pupilárny prstenec.

Súbor probandov (n=54) bol na základe príbuzenskej línie rozdelený na skupinu A (n=26) a skupinu B (n=28). Informácie, ktoré sme zistili z nášho výskumu nám odhalili, že vzťah medzi pohlavím a farbou očí nie je štatisticky signifikantný ani v skupine A (p=0,0779) ani v skupine B (p=0,3051). Ďalej sme na základe nášho výskumu dospeli k záveru, že vzťah medzi pohlavím a výskytom jednotlivých štruktúr očnej dúhovky je rovnako štatisticky nevýznamný aj v skupine A (p=0,4631) aj v skupine B (p=0,4677 ). Vzťah medzi farbou očí a výskytom jednotlivých štruktúr očnej dúhovky, nám na základe nášho výskumu vyšiel pre modrú farbu (p=0,1613), pre hnedú (p=0,1399) a pre orieškovú farbu dúhovky (p=0,3990). To znamená, že pre všetky nami skúmane farby platí, že nie je štatistický signifikantný vzťah medzi farbou dúhovky a výskytom jednotlivých štruktúr dúhovky. Pri porovnaní výskytu vzorov dúhovky v skupine A a skupine B sme taktiež nedošli k signifikantnému výsledku (p=0,2965).

Kľúčové slová: Biometria iris. Farba očí. Fuchsove krypty. Wolfflinove uzliny. Kontrakčné brázdy.

[1] BAČA, M., M. SCHATTEN a J. ŠEVA, 2009. Behavioral and physical biometric characteristics modeling used    for its security improvement. 5-13 .ISSN 2300-861
[2] DRAHANSKÝ, M., F. ORSÁG, M. DOLEŢEL a kol. Biometrie. Brno: Computer Press, 2011. ISBN 978-80-254-8979-6
[3] CHIRCHI, V. R. E., L. M. WAGHMARE and E. R. CHIRCHI, 2011. Iris Biometric Recognition for Person Identification in Security Systems. ISSN 0975 - 8887.
[4] PRABHAKAR, S., S. PANKANTI and A. K. JAIN, 2003. Biometric Recognition: Security and Privacy Concerns. ISSN 1540-7993.