Mangán je druhým najrozšírenejším prechodným kovom na Zemi a v životnom prostredí sa najčastejšie vyskytuje v oxidačnom stupni +II, +III a +IV. Je esenciálnym prvkom pre každý organizmus a zabezpečuje rôznorodé bunkové funkcie, ktoré súvisia s metabolizmom bielkovín, sacharidov a lipidov [1].
Oxidy, hydroxidy a oxohydroxidy mangánu sú reaktívne minerálne fázy, ktoré majú dôležitú úlohu v biogeochemických cykloch rôznych prvkov. Patria medzi najsilnejšie oxidanty nachádzajúce sa v prírodnom prostredí a podieľajú sa na redoxných reakciách organických a anorganických zlúčenín [2]. Vďaka svojim schopnostiam adsorbovať a imobilizovať kovy a polokovy, majú spomínané oxidy a (oxo)hydroxidy mangánu aj funkciu geochemických bariér, ktoré ovplyvňujú mobilitu rôznych rizikových prvkov, vrátane arzénu [3].
V prírode sa vyskytujúce formy mangánu však ľahko podliehajú mikrobiálnym transformáciám [4]. To v konečnom dôsledku môže ovplyvniť aj mobilitu arzénu, keďže tieto transformácie ovplyvňujú stabilitu geochemických bariér, napr. ich postupným rozpúšťaním účinkom extracelulárnych metabolitov, alebo vznikom nových biogénnych minerálnych fáz s významne odlišnou afinitou voči arzénu.
Cieľom nášho výskumu je preto hodnotenie dôsledkov interakcií arzeničnanom dopovaných oxidov mangánu s mikroskopickou vláknitou hubou Aspergillus niger na distribúciu a transformáciu arzénu a mangánu v kultivačnom systéme.