jazyk / language:
INTERAKTÍVNA KONFERENCIA
MLADÝCH VEDCOV
Späť do sekcie

Bioextrakcia arzénu imobilizovaného v oxidoch mangánu

Diskusná interakcia
Celkové prevedenie (dizajn)
Vedecká práca

Prejsť do diskusie

Bioextrakcia arzénu imobilizovaného v oxidoch mangánu

Bence Farkas 1

1Ústav laboratórneho výskumu geomateriálov, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava, Slovenská republika
bence.farkas128@gmail.com

Mangán je druhým najrozšírenejším prechodným kovom na Zemi a v životnom prostredí sa najčastejšie vyskytuje v oxidačnom stupni +II, +III a +IV. Je esenciálnym prvkom pre každý organizmus a zabezpečuje rôznorodé bunkové funkcie, ktoré súvisia s metabolizmom bielkovín, sacharidov a lipidov [1].

Oxidy, hydroxidy a oxohydroxidy mangánu sú reaktívne minerálne fázy, ktoré majú dôležitú úlohu v biogeochemických cykloch rôznych prvkov. Patria medzi najsilnejšie oxidanty nachádzajúce sa v prírodnom prostredí a podieľajú sa na redoxných reakciách organických a anorganických zlúčenín [2]. Vďaka svojim schopnostiam adsorbovať a imobilizovať kovy a polokovy, majú spomínané oxidy a (oxo)hydroxidy mangánu aj funkciu geochemických bariér, ktoré ovplyvňujú mobilitu rôznych rizikových prvkov, vrátane arzénu [3].

V prírode sa vyskytujúce formy mangánu však ľahko podliehajú mikrobiálnym transformáciám [4]. To v konečnom dôsledku môže ovplyvniť aj mobilitu arzénu, keďže tieto transformácie ovplyvňujú stabilitu geochemických bariér, napr. ich postupným rozpúšťaním účinkom extracelulárnych metabolitov, alebo vznikom nových biogénnych minerálnych fáz s významne odlišnou afinitou voči arzénu.

Cieľom nášho výskumu je preto hodnotenie dôsledkov interakcií arzeničnanom dopovaných oxidov mangánu s mikroskopickou vláknitou hubou Aspergillus niger na distribúciu a transformáciu arzénu a mangánu v kultivačnom systéme.

Práca bola podporená grantom Univerzity Komenského v Bratislave UK/360/2020 a UK/361/2020.
[1] Tebo, B. M., Bargar, J. R., Clement, B. G. (2004) Annu. Rev. Earth Pl. Sc. p. 287.
[2] Goldberg, E. D. (1954) J. Geol. 62, p. 249.
[3] Suda, A., Makino, T. (2016) Geoderma 270, p. 68.
[4] Sayer, J. A., Kierans, M., Gadd, G.M. (1997) FEMS Microbiol. Lett. 154, p. 29.
Zdá sa, že Váš internetový prehliadač nepodporuje prehliadanie PDF dokumentov.
Pre zobrazenie súboru je potrebné maš nainštalovaný Adobe Reader.

Diskusia

Diskusia je zatiaľ prázdna, buďte prvý komentujúci
Naši partneri
Generálny partner

Partneri
Špeciálne poďakovanie
Mediálni partneri
Inzercia zadarmo
Usporiadateľ