Rašeliniská predstavujú vzácne ekosystémy, ktorým sa v súčasnosti pripisuje veľký význam najmä z hľadiska získavania informácií o minulých geologických dobách. Vďaka špecifickým ekologickým podmienkam v nich nedochádza k úplnému rozkladu organickej hmoty, čo umožňuje v ich vrstvách nachádzať peľové zrná semenných rastlín a iné organické mikro- a makrozvyšky. Charakteristickým znakom peľových zŕn je odolná bunková stena, ktorá im umožňuje odolávať nepriaznivým podmienkam prostredia a pretrvávať vo fosílnom stave aj niekoľko tisíc rokov (Hesse et al. 2009).  Prostredníctvom peľových analýz dokážeme získať prehľad o vývoji vegetácie na lokálnej alebo regionálnej úrovni. Rekonštrukcia vývoja vegetácie umožňuje pochopiť súčasný stav daného ekosystému, prípadne predvídať, akým smerom sa bude ďalej vyvíjať.

Cieľom tejto práce bolo zrekonštruovať vegetáciu Podtatranskej kotliny na základe palynologickej analýzy vrchoviska v Tatranskej Lomnici. Pri terénnom prieskume lokality sa nám podarilo odobrať pôdny profil s mocnosťou rašeliny 150 cm. Rádiokarbónové datovanie preukázalo, že vek rašeliniska je približne 800 rokov (obdobie neskorého holocénu). Výsledky zachytené v peľovom diagrame ukazujú, že od začiatku zdokumentovaného vývoja je dominantnou zložkou lesnej vegetácie Picea abies. Nižšie polohy sú charakterizované zmiešaným porastom Fagus a Abies. Otvorené priestranstvá tvorila mozaika suchších lúk s Poaceae a vlhkejších mezických biotopov s Filipendula. Antropogénne zásahy do prostredia sa prejavili zvyšujúcim sa výskytom kultúrnych plodín Cerealia a Secale cereale. Mierne výkyvy vo výskyte Picea abies môžu byť dôkazom víchric a narastajúcej hospodárskej činnosti v danej oblasti.

kľúčové slová: rekonštrukcia vegetácie, peľová analýza, paleopalynológia, Picea abies, Podtatranská kotlina