Porucha aktivity a pozornosti, známa tiež pod skratkou ADHD, je neurovývojové ochorenie charakteristické nepozornosťou, impulzivitou a hyperaktivitou u diagnostikovanej osoby. Najčastejšie je diagnostikované v školskom veku, avšak môže pretrvávať do dospelosti. Nakoľko chceme, aby ľudia s týmto ochorením mohli viesť plnohodnotný život a byť čo najlepšie začlenení do spoločnosti, je dôležité vyvíjať metódy umožňujúce jeho včasnú diagnostiku aj účinnú terapiu [1]. Pri výskume tohto ochorenia je dôležitý omický prístup, ktorý má dosah na zlepšenie jeho diagnostiky aj terapie.
V tejto práci sme sa zamerali na glykomickú analýzu vzoriek pacientov s ADHD. Glykozylácia je posttranslačná modifikácia proteínov, pričom je známe, že glykozylačné zmeny súvisia s mnohými ochoreniami vrátane neurovývojových. 70% všetkých ľudských proteínov je glykozylovaných a obsahuje jeden alebo viac glykánových reťazcov [2,3]. Glykány sú komplexné biopolyméry, ktoré možno rozpoznať na povrchoch buniek pomocou lektínov [4]. Tento typ biorozpoznávania sme využili pri analýze pacientskych vzoriek microarray metódou založenou na lektínoch, pri ktorej sa pripravený microarray biočip s glykoproteínmi (vzorkami) naviazanými na upravený povrch (napr. sklo s epoxidovými skupinami) inkuboval so sadou biotinylovaných lektínov s rôznymi glykánovými špecifitami a potom s fluorescenčnou značkou obsahujúcou streptavidín [5]. Vzorky sme analyzovali aj hmotnostnou spektrometriou MALDI-TOF MS, kde boli glykány pred samotnou MS analýzou uvoľnené, prečistené a derivatizované [6,7]. V práci sme porovnávali vzorky sér, depletovaných sér (bez IgG a albumínu) a frakcií obsahujúcich len IgG a albumín získaných od ADHD pacientov (n = 11) a kontrolnej skupiny (n = 10). Microarray metódou založenou na lektínoch sme medzi pacientskymi a kontrolnými vzorkami našli viacero rozdielov v ich glykánovom zložení. Pre hladinu významnosti α = 0,01 sa v pacientskych vzorkách sér nachádzalo štatisticky významne viac fukózy (lektín rAAL), a menej GlcNac (lektín WGA) a tri-/tetraantenárnych N-glykánov (lektín PHA-L) oproti kontrolám, a v pacientskych vzorkách depletovaných sér menej Sia2,3 štruktúr (lektín MAL-II), vysoko manózových štruktúr (lektín GNL) a di-/triantenárnych N-glykánov obsahujúcich „bisecting“ GlcNAc (lektín PHA-E) vzhľadom na kontroly. Výsledky MALDI-TOF MS analýzy v prípade celých aj depletovaných sér poukazujú štatisticky významne zvýšenú fukozyláciu v pacientskych vzorkách oproti kontrolám, a v prípade depletovaných sér aj menej triantenárnych N-glykánov. Závery na základe analýz metódami microarray a MS sú navzájom v súlade, zhodujú sa taktiež so závermi práce venujúcej sa podobnému výskumu, využívajúcej však inú metódu [8]. Glykoprofilovanie je sľubným prístupom pri výskume aj tohto ochorenia a microrray metóda osobitne pri screeningu jeho potenciálnych biomarkerov.