Prítomnosť exotickej detritickej zložky v synorogénnych sedimentárnych horninách Západných Karpát je výsledkom rozsiahlych tektonických procesov vrcholiacich v spodnej kriede v oblasti tetýdy. Tento exotický materiál v západokarpatských albsko-cenomanských pieskovcoch je jediným zachovaným odtlačkom zatvárajúcich sa starých triasových oceánskych vetiev. Náš výskum prináša výsledky prvej komplexnej analýzy ťažkých minerálov z najstarších (najskorších) západokarpatských albsko-cenomanských sedimentárnych hornín s obsahom exotík. Analyzovali sme spolu 37 vzoriek z pieskovcov klapskej jednotky, tatrika a fatrika (porubského súvrstvia) a niektorých priľahlých jednotiek. Väčšina skúmaných vzoriek je bohatá na chrómspinely, zirkóny, turmalíny, apatity a rutily v rôznom pomere. Titanit, kyanit, monazit a epidot zastávajú menšie množstvá. Granát, rovnako ako modrý amfibol, pyroxén a kyanit, je síce zriedkavý, ale sporadicky sa vyskytujú aj percentuálne bohaté vzorky. Silimanit a staurolit sú veľmi zriedkavé. Chrómspinely pochádzajú z harzburgitových ofiolitov (supra-subdukčných zón; niektoré zrná pochádzajú z vulkanitov). Modré amfiboly - glaukofány a feroglaukofány, boli derivované z vysokotlakových / ultra vysokotlakových metamorfovaných bazaltických hornín. Pyroxény predstavujú hlavne enstatity, menej augity a diopsidy. Ich veľmi zachovalý a nealterovaný habitus svedčí o proximálnom, skôr vulkanickom zdroji. Väčšina turmalínových zŕn bola nezonálna, avšak niektoré zrná vykazovali prerastanú textúru. Väčšina turmalínov pochádza z rôznych typov metasedimentov (niektoré z granitoidov). Zdrojovými horninami granátov almandínov boli svory, ruly a amfibolity. Minerálne asociácie naznačujú pôvod z dvoch kontrastných zdrojov: jeden bol ofiolitický - s chrómspinelmi, modrými amfibolmi a zrejme aj s prerastanými turmalínmi; a druhý dodával zvyšok ťažkých minerálov (zirkón, rutil a zvyšok turmalínov) resedimentáciou zo starších kontinentálnych hornín. Metamorfované horniny rôzneho stupňa metamorfizmu boli pomerne zriedkavé, ako je vidieť podľa granátu, staurolitu, kyanitu a silimanitu. Pyroxény pravdepodobne nezdieľali ten istý ofiolitový zdroj ako chrómspinely a modré amfiboly, ale pravdepodobne pochádzajú z vtedajších priľahlých asociovaných vulkanických hornín. Percentá študovaných zŕn v analyzovaných vzorkách z pohľadu jednej veľkej skupiny ťažkých minerálov tvoria konzistentný celok a sú si podobné; preto môžeme povedať, že skúmané jednotky pravdepodobne zdieľali jednu a tú istú zdrojovú oblasť.

Kľúčové slová: pieskovec, proveniencia, krieda, ťažké minerály, chrómspinel, turmalín, modrý amfibol, Západné Karpaty