jazyk / language:
INTERAKTÍVNA KONFERENCIA
MLADÝCH VEDCOV
Späť do sekcie

Dostupné molekulárne metódy použiteľné v rámci surveillance kmeňov Clostridioides difficile na Slovensku

Diskusná interakcia
Celkové prevedenie (dizajn)
Vedecká práca
Zobraziť všetky hodnotenia

Prejsť do diskusie

Dostupné molekulárne metódy použiteľné v rámci surveillance kmeňov Clostridioides difficile na Slovensku

Tatiana Havrilová 1 Elena Nováková 1

1Jesseniova lekárska fakulta UK, Ústav mikrobiológie a imunológie, Martin, Slovensko
kochlanova2@uniba.sk

V roku 2016 bolo v Európe zachytených 7 711 prípadov infekcie Clostridioides (C.) difficile, z čoho 5 756 prípadov (74,6%) boli infekcie asociované so zdravotnou starostlivosťou. Ostávajúcich 1955 prípadov (25,4%) boli buď asociované s komunitnou infekciou alebo ich pôvod nie je známy. Diagnostické postupy odporúčané ESCMID (European Society of Clinical Microbiology and Infectious Diseases) majú vysokú diagnostickú presnosť. Typizácia kmeňov C.difficile s neznámou virulenciou pomôže v identifikácií kmeňov a zároveň umožní monitorovať virulentné kmene v Európe. Z pohľadu verejného zdravotníctva sú prevencia a kontrola základnými bodmi ochrany ľudského zdravia pred infekciami.

Dostupné molekulárne metódy môžeme rozdeliť na princípe vzniku bandov(píkov) alebo na princípe sekvenácie. Z aktuálnych literárnych zdrojov predstavujú molekulárne metódy na princípe sekvenácie vhodnejšie metódy na fylogenetickú analýzu určujúcu evolúciu patogéna a jeho prenos nielen v zdravotníctve, ale aj v rámci sveta. Ich nevýhodou je vysoká cena potrebná na sekvenáciu viacerých cieľov v genóme. Doposiaľ sú štandardizované len metódy na princípe bandov ako PCR-ribotypizácia alebo PFGE. Do budúcna je pravdepodobné, že do popredia pôjdu molekulárne metódy na princípe sekvenácie pre ich výbornú diskriminačnú schopnosť, ľahkú interpretáciu a pomerne dobrú medzi-laboratórnu spoluprácu. Cieľom našej práce do budúcnosti je aplikácia molekulárnej typizácie na Slovensku s úmyslom kontrolovať a zaznamenávať viruletné kmene klostrídií.







[1] Knetsch CW, Lawley TD, Hensgens MP, Corver J, Wilcox MW, Kuijper EJ. (2013). Current application and future perspectives of molecular typing methods to study Clostridium difficile infections, Euro Surveill. 2013; 18(4):20381.

[2] Janezic, S., Rupnik, M. (2019). Development and Implementation of Whole Genome Sequencing-Based Typing Schemes for Clostridioides difficile. Front Public Health, 7, 309. https://doi.org/10.3389/fpubh.2019.00309.

[3] Iancu LS, Carlan AF, Ursu RG. (2017). Clostridium difficile infection diagnosis by biological molecular methods. IntechOpen. Ch. 4 UR. https://doi.org/10.5772/intechopen.68692
 
Zdá sa, že Váš internetový prehliadač nepodporuje prehliadanie PDF dokumentov.
Pre zobrazenie súboru je potrebné maš nainštalovaný Adobe Reader.

Diskusia

Diskusia je zatiaľ prázdna, buďte prvý komentujúci
Naši partneri
Generálny partner

Partneri
Špeciálne poďakovanie
Mediálni partneri
Inzercia zadarmo
Usporiadateľ