Amlodipín ako blokátor vápnikových kanálov dihydropyridínového typu 3. generácie patrí k prvej línii liečiv využívaných pri manažmente hypertenzie. Adjuvantnou terapiou tohto ochorenia je voľnopredajný pomerne často užívaný dihydrát magnéziumlaktátu.

Metódou UV-VIS spektorofotometrie sme sa snažili zistiť, či v prítomnosti dihydrát magnéziumlaktátu dochádza k prípadnému posunu vlnových dĺžok absorpčných maxím alebo zvýšeniu, respektíve zníženiu absorbancií pri λ_max1 a λ_max2 amlodipínu. Zmeny priebehu spektier by naznačovali prítomnosť vzájomných interakcií účinných, prípadne pomocných farmaceutických látok oboch liekov, čo by mohlo mať pri súčasnom podaní vplyv na ich absorpciu z gastrointestinálneho traktu.

V sérii zriedených roztokov sme merali absorbancie samotného amlodipínu v lieku Agen 10 mg, a amlodipínu v prítomnosti dihydrátu magnéziumlaktátu z Magnéziových tabliet 500 mg Galvex pri vlnovej dĺžke absorpčných maxím (λ_max1, λ_max2). Z hodnôt absorbancií sme následne zostrojili kalibračné krivky a ich rovnice priamok. Aj keď vlnové dĺžky absorpčných maxím amlodipínu ostali zachované, zmeny absorbancií pri λ_max1 a λ_max2 boli zrejmé z priebehu absorpčných spektier, ako aj zo smerníc priamok kalibračných kriviek.