jazyk / language:
INTERAKTÍVNA KONFERENCIA
MLADÝCH VEDCOV
Späť do sekcie

Fosforylačné reakcie vybraných 2-tiofuranóz


Prejsť do diskusie

Fosforylačné reakcie vybraných 2-tiofuranóz

Jana Jakubčinová 1 Marek Baráth 1

1Slovenská akadémia vied, Bratislava, Slovenská republika
janajakubcinova@gmail.com

N-acetylglukozaminyltransferáza je enzým patriaci do skupiny glykozyltransferáz katalyzujúcich prenos N-acetylglukózamínového zvyšku na vhodný substrát (najčastejšie iný mono-/oligosacharid, či proteín). Ide o skupinu glykozyltransferáz, ktoré patria medzi dvojsubstrátové enzýmy, v prípade ktorých je často vyžadovaná aj prítomnosť kovového kofaktora (napr. Mn2+, Mg2+). Výsledkom takto katalyzovanej reakcie je vznik novej glykozidovej väzby [1─3].

Na prípravu inhibítorov sa v súčasnosti využíva množstvo stratégií. Najefektívnejšou metódou je príprava inhibítorov tranzitného stavu (kedy sa mimikujú obidva substráty a aj vplyv kofaktora). Na základe študovanej literatúry a počítačového modelovania boli navrhnuté preto štrukturálne motívy mimetík tranzitného stavu [4].

Pri príprave našich cieľových zlúčenín sme zistili ich nízku stabilitu pri laboratórnych podmienkach, preto bola navrhnutá podobná stabilnejšia štruktúra, ktorá je založená na sulfónových derivátoch. V práci sa zaoberáme prípravou odpovedajúcich sulfónových derivátov ako náhradou za pôvodné tioglykozylové deriváty. Ich očakávaná vyššia stabilita je zabezpečená nižšou reaktivitou tiolových derivátov nasýtením síry jej oxidáciou. V našom laboratóriu boli pripravené zatiaľ vybrané produkty fosforylácie fruktofuranózy VIIa – VIIc a tagatofuranózy VIIa – VIIb, IXa - IXb a X, pričom určitá skupina cieľových zlúčenín už bola publikovaná [4─5]. Štruktúra všetkých zlúčenín bola potvrdená štandardnými analytickými metódami (NMR a HRMS).

Táto práca vznikla za finančnej podpory grantu VEGA 2/0024/16.
[1] Marino K., Bones J., Kattla J. J. et al. (2010) Nat. Chem. Biol. 6(10), p. 713.
[2] Montreuil J., Vliegenthart J. F. G., Schachter H. (1995) Glycobiology 29a(1), p. 50.
[3] Kleene R., Berger E. G. (1993) Biochim. Biophys. Acta, 1154(3), p. 283.
[4] Baráth M., Koóš M., Tvaroška I. et al.(2015) Chem. Pap. 69(2), p. 348.
[5] Hirsch J., Koóš M., Tvaroška I. (2009) Chem. Pap. 63(3), p. 329.
Zdá sa, že Váš internetový prehliadač nepodporuje prehliadanie PDF dokumentov.
Pre zobrazenie súboru je potrebné maš nainštalovaný Adobe Reader.

Diskusia

Patentová ochrana látok? 07.05.2019 09:55
Dobrý deň, zaujímalo by ma, či dané látky, ktoré ste testovali resp. hodláte testovať sú pod nejakou patentovou ochranou resp. stačí ak boli boli publikované v časopisse ako uvádzate v ref. [4...Zobraziť celý komentár
Re: Patentová ochrana látok? 09.05.2019 13:01
Dobrý deň prajem, ďakujem Vám za Vaše otázky. Finálne zlúčeniny ako aj ich príprava budú publikované v odbornom vedeckom časopise. Cieľom našej práce je príprava takýchto zlúčenín ako po...Zobraziť celý komentár
Naši partneri
Generálny partner

Partneri
Špeciálne poďakovanie
Mediálni partneri
Inzercia zadarmo
Usporiadateľ