N-acetylglukozaminyltransferáza je enzým patriaci do skupiny glykozyltransferáz katalyzujúcich prenos N-acetylglukózamínového zvyšku na vhodný substrát (najčastejšie iný mono-/oligosacharid, či proteín). Ide o skupinu glykozyltransferáz, ktoré patria medzi dvojsubstrátové enzýmy, v prípade ktorých je často vyžadovaná aj prítomnosť kovového kofaktora (napr. Mn^2+, Mg²⁺). Výsledkom takto katalyzovanej reakcie je vznik novej glykozidovej väzby [1─3].

Na prípravu inhibítorov sa v súčasnosti využíva množstvo stratégií. Najefektívnejšou metódou je príprava inhibítorov tranzitného stavu (kedy sa mimikujú obidva substráty a aj vplyv kofaktora). Na základe študovanej literatúry a počítačového modelovania boli navrhnuté preto štrukturálne motívy mimetík tranzitného stavu [4].

Pri príprave našich cieľových zlúčenín sme zistili ich nízku stabilitu pri laboratórnych podmienkach, preto bola navrhnutá podobná stabilnejšia štruktúra, ktorá je založená na sulfónových derivátoch. V práci sa zaoberáme prípravou odpovedajúcich sulfónových derivátov ako náhradou za pôvodné tioglykozylové deriváty. Ich očakávaná vyššia stabilita je zabezpečená nižšou reaktivitou tiolových derivátov nasýtením síry jej oxidáciou. V našom laboratóriu boli pripravené zatiaľ vybrané produkty fosforylácie fruktofuranózy VIIa – VIIc a tagatofuranózy VIIa – VIIb, IXa - IXb a X, pričom určitá skupina cieľových zlúčenín už bola publikovaná [4─5]. Štruktúra všetkých zlúčenín bola potvrdená štandardnými analytickými metódami (NMR a HRMS).

Táto práca vznikla za finančnej podpory grantu VEGA 2/0024/16.

[1] Marino K., Bones J., Kattla J. J. et al. (2010) Nat. Chem. Biol. 6(10), p. 713.
[2] Montreuil J., Vliegenthart J. F. G., Schachter H. (1995) Glycobiology 29a(1), p. 50.
[3] Kleene R., Berger E. G. (1993) Biochim. Biophys. Acta, 1154(3), p. 283.
[4] Baráth M., Koóš M., Tvaroška I. et al.(2015) Chem. Pap. 69(2), p. 348.
[5] Hirsch J., Koóš M., Tvaroška I. (2009) Chem. Pap. 63(3), p. 329.