Rezistencia mikroorganizmov na liečivá predstavuje v súčasnosti aktuálny medicínsky problém. V prípade kvasiniek jestvuje rezistencia na antimykotiká - látky, ktoré sú častokrát zacielené na ergosterol v cytoplazmatickej membráne kvasiniek alebo na rôzne kroky v biologickej dráhe jeho syntézy. Gén UPC2 vystupuje ako transkripčný regulátor mnohých génov zúčastňujúcich sa syntézy ergosterolu, gén ERG6 kóduje sterol-24-C metyltransferázu - enzým katalyzujúci vznik fekosterolu v rámci syntézy ergosterolu. Pre lepšie pochopenie úlohy rozličných génov v rezistencii kvasiniek sa používajú kvasinky s deléciou týchto génov. V našej práci sme použili kvasinky druhu Kluyveromyces lactis s deléciou génu UPC2 a ERG6 k štúdiu vplyvu ich delécie na membránové vlastnosti ako sú membránová fluidita, resp. usporiadanosť a membránový potenciál. Pomocou anizotropie fluorescencie fluorescenčných sond DPH a TMA-DPH sme ohodnocovali lipidovú usporiadanosť v centrálnej, hydrofóbnej, resp. v okrajovej, hydrofilnej oblasti membrán. Zistili sme, že delécia génu UPC2 spôsobuje signifikantnú zmenu anizotropie fluorescencie sondy DPH, ale nie sondy TMA‑DPH; a že delécia génu ERG6 nespôsobuje signifikantnú zmenu vo fluorescencii sondy DPH ani TMA‑DPH. Ďalej sme pomocou zmien v posune emsiného maxima ∆λ_max fluorescenčných spektier sondy diS‑C₃(3) ohodnocovali zmeny v membránovom potenciáli. Zistili sme, že delécia génu UPC2 aj ERG6 spôsobuje signifikantnú zmenu v hodnote ∆λ_max delečných mutantov, ktorých membrána bola hyperpolarizovaná oproti štandardnému kmeňu kvasiniek. Výsledky o membránovej usporiadanosti si vysvetľujeme zmenami v sterolovom zložení membrány. Štruktúrne zmeny v lipidovej dvojvrstve zas ovplyvňujú aktivitu rôznych membránových transportných proteínov, ktorých funkčný stav sa premieta do hodnoty membránového potenciálu.