Chov psov je v súčasnosti čoraz viac populárny a majitelia so svojimi psami navštevujú rôzne časti slovenskej prírody. Neuvedomujú si však, že naša príroda je chránená a že aj vodenie psa do prírody má svoje pravidlá. Majitelia, resp. držitelia psov, ktorí majú svoje psy pustené na voľno by si mali uvedomiť, že majú aj povinnosť zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku psa (§ 22 ods. 6 zákona o veterinárnej starostlivosti) [8]. V zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v § 24, ods. 3 sa v poľovnom revíri zakazuje voľný pohyb psa vo vzdialenosti väčšej ako 50 m od osoby, ktorá psa vedie, to sa nevzťahuje na služobných psov používaných podľa osobitných predpisov a poľovníckych psov pri výcviku a výkone poľovníctva. Podľa § 29 ods. 1, člen poľovníckej stráže je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený usmrtiť v poľovnom revíri voľne sa pohybujúceho psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 m od najbližšej pozemnej stavby, to sa nevzťahuje na poľovníckeho psa a na psa, ktorý má nasadený obojok alebo prsný postroj, pričom tieto musia byť vo výraznej farbe odlišnej od farby jeho srsti [4, 5, 9]. Majitelia psov zodpovedajú aj za škody spôsobené ich psom a sú povinní vzniknutú škodu nahradiť [3, 6, 7]. Cieľom našej práce bolo zistiť súčasne platné pravidlá, ktoré regulujú vodenie psov do prírody na Slovensku. Zistili sme, že veľkú časť výmery Slovenskej republiky tvoria 91 % poľovné revíry [1]. Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sú chránené územia rozdelené do piatich stupňov ochrany prírody. Na území, na ktorom platí 4. a 5 stupeň ochrany je zakázané voľne pustiť psa  [2, 7]. Z našich zistení vyplýva, že prevažná väčšina majiteľov či držiteľov psov nepozná  svoje povinnosti, na ktoré
buď zabúdajú alebo ich vôbec nerešpektujú a takto dochádza ku konfliktom medzi poľovníkmi a nepoľovníkmi.