Voľne žijúce vtáky sú exponované kontaminantmi v prípade, ak sa vyskytujú v životnom prostredí zamorenom týmito cudzorodými látkami a dochádza ku ich vzájomnej interakcii. Aviárna expozícia chemickým polutantom je regulovaná viacerými faktormi vrátane fyzikálno-chemických vlastností kontaminantov a ich zmesí, fyzikálno-chemických vlastností životného prostredia a spôsobu života konkrétneho jedinca (vek, pohlavie, morfológia, diéta, migrácia, genetika, etologické aspekty) [1]. Podobne, ako ostatné stavovce, aj vtáky môžu byť vystavené vplyvu environmentálnych kontaminantov štyrmi cestami: ingesciou, dermálnym kontaktom, inhaláciou a transferom z materského organizmu na znášku a následne na mláďatá [2]. Predpokladá sa, že migračné správanie môže ovplyvňovať detoxikačnú kapacitu vtáčích druhov. Druhy migrujúce medzi pásmom boreálnych lesov a tropickým pásmom sú v priebehu cirkanuálnych životných cyklov exponované množstvu potenciálne toxických faktorov. Sedentárne druhy sú vďaka dlhodobému životu na lokalizovanom stanovišti spravidla vystavené menej diverzifikovanému komplexu polutantov závisiacemu od stavu konkrétneho biotopu. Z týchto faktov vychádza predpoklad, že sťahovavé druhy vtákov disponujú v porovnaní s druhmi sedentárnymi výkonnejšími detoxikačnými mechanizmami. Vtáčia migrácia a potravné zdroje, ktoré migrujúce vtáky vyhľadávajú spolu do veľkej miery súvisia. Sťahovavé hmyzožravce lovia a konzumujú počas celého roka prevažne bezstavovce a to tak na hniezdnych lokalitách, ako na lokalitách migračných zastávok a na zimoviskách naprieč viacerými podnebnými pásmami. Toto môže viesť k posilneniu detoxikačných kapacít a tým ku zvyšovaniu miery tolerancie voči množstvu chemických toxických polutantov [3].