Magnetická rezonancia (MR) je účinným nástrojom na získavanie informácií o ľudskom organizme in vivo. Okrem MR zobrazovania, bežne využívaného v klinickej praxi, poskytuje magnetická rezonancia aj informácie o chemickom zložení a procesoch prebiehajúcich v organizme pomocou spektroskopických metód. Fosforová MR spektroskopia (³¹P MRS) využíva jadrá fosforu a poskytuje dôležité informácie o energetickom a membránovom metabolizme mozgu in vivo. Štúdie ukázali, že pri rôznych poruchách, ako napríklad schizofrénia či pri onkologických procesoch, sa koncentrácie týchto fosforových metabolitov menia [1], čo umožňuje ³¹P MRS využiť aj ako diagnostickú metódu. Avšak nízka kvalita signálu ³¹P MRS na klinických 1,5 T systémoch obmedzuje jej širšie využitie

V poslednom čase sa pre štúdium ľudského tela stávajú dostupné polia od 3 do 9,4T, ktoré dokážu značne zvýšiť kvalitu signálu. V tejto práci boli porovnané spektrá fosforovej MRS namerané pri sile  troch rôznych polí: 3T, 7T a 9,4T pomocou fantómov a na ľudských mozgoch in vivo. Pre dodatočný nárast pomeru signál/šum (signal-to-noise ratio, SNR) boli na 7T a 9,4T použité multi-kanálové vysokofrekvenčné (RF) hlavové cievky so zdokonalenými algoritmami kombinovania signálov z jednotlivých elementov cievok [2].

Výsledok bol supralineárny nárast SNR a zlepšenie spektrálneho rozlíšenia so stúpaním magnetického poľa. Tento nárast bol pozorovaný aj v centrálnych častiach RF cievok, ktoré benefitujú najmenej pri získavaní signálu pomocou mnoho-kanálových cievok. Tieto výsledky môžu byť v budúcnosti využité na zníženie meracieho času a zvýšenie priestorového rozlíšenia. Avšak degradácia B1 poľa so zvyšovaním magnetického poľa je výzvou, ktorá môže byť riešená použitím adiabatických RF pulzov.  

[1] Arias-Mendoza F., Brown TR.: In Vivo Measurment of Phosphorous Markers of Disease. Disease Markers 2004; 19(2-3):49-68.
[2] Rodgers, C. T. and Robson, M. D., Coil combination for receive array spectroscopy: Are data-driven methods superior to methods using computed field maps? Magn. Reson. Med. 2016; 75: 473–487.