Železo patrí medzi mikrobiogénne prvky, ktoré tvoria obvykle menej ako 0,005 % hmotnosti organizmu. V tele dospelého človeka sa nachádza asi 3,5 až 4,5 g železa. Väčšina celkového obsahu tohto stopového prvku (viac ako 60 %) je súčasťou hemoglobínu obsiahnutého v erytrocytoch [1]. Zvyšok železa je súčasťou proteínov ako je feritín, či hemosiderín [2,3], ktoré sa nachádzajú v pečeni, slezine, srdci a mozgu. Koncentrácia železa v mozgu sa zvyšuje s vekom [4] a jeho prítomnosť je rozhodujúca pri syntéze a degradácii neurotransmitérov. Napriek tomu, že je železo pre život nevyhnutné, jeho koncentrácia v biologických tkanivách musí byť prísne regulovaná, pretože nedostatok vedie ku kognitívnym a behaviorálnym zmenám a nadbytok zase môže spôsobiť produkciu voľných radikálov, ktoré sú pre organizmus toxické.

V našej práci sme sa zamerali na štúdium železa vo vzorkách ľudského mozgu, ktoré pochádzali z oblasti Globus Pallidus (časť bazálnych ganglií). Vzorky boli odobrané  post mortem v súlade s protokolom Helsinskej deklarácie. Po odbere boli vzorky fixované v 10 %-nom formaldehyde a následne lyofilizované použitím štandardných metód. Na analýzu železa bola použitá metóda Mössbauerovej spektrometrie s využitím izotopu ⁵⁷Fe, ktorej hlavná výhoda je v tom, že nevyžaduje chemickú úpravu vzorky, čím sa predchádza jej deštrukcii. Na základe získaných spektrálnych parametrov môžeme železo v týchto vzorkách priradiť Fe^III, ktoré je viazané v molekulách feritínu. Porovnaním týchto parametrov s literatúrou môžeme konštatovať, že hodnoty sú podobné, ale nie rovnaké, ako hodnoty pre hematit, ferihydrit, prípadne magnetit/ maghemit a akaganeit.