Súčasný výskum sa len v nedostatočnej miere zaoberá mikrobiálnou interakciou s minerálnymi fázami hliníka i napriek faktu, že hliník predstavuje tretí najzastúpenejší prvok na Zemi [1]. Hliník môžeme v pôdach pozorovať vo forme zlúčenín akými sú napr. oxidy, hydroxidy (prípadne oxo-hydroxidy) alebo hlinito-kremičitany...
V prirodzených podmienkach pôd v dôsledku pôsobenia mikroorganizmov, napr. mikroskopických vláknitých húb druhov Aspergillus niger a A. clavatus sa pôvodné minerály môžu meniť na nové. Tieto zmeny sa uskutočňujú mechanizmom heterotrófneho lúhovania, pri ktorom dochádza k mobilizácii i potenciálne toxických prvkov po interakcii s metabolickými produktmi, najmä organickými kyselinami [2], ale i v dôsledku acidifikácie okolitého prostredia hubou [3]. Organické kyseliny sa môžu podieľať na lúhovaní hliníka z jeho tuhých fáz vďaka svojim chelatačným vlastnostiam [4], pričom pôsobenie organických kyselín v spojení so zvýšenou rozpustnosťou väčšiny kovových zlúčenín pri kyslom pH umožňuje hube rásť i v podmienkach kde sa kovy vyskytujú v nízkych koncentráciách alebo v nerozpustných formách [5].
V tejto práci bol študovaný vplyv prírodných metabolitov produkovaných druhmi A. niger a A. clavatus na zmes böhmitu [AlO(OH)] s oxidom hlinitým [γ-Al2O3]. Minerál böhmit sa bežne vyskytuje v bauxitových rudach [6].
Hodnotená bola odolnosť použitého substrátu s obsahom hliníka voči mikrobiálnej deteriorácii. Cieľom bolo určiť ako vplývajú mikroskopické vláknité huby A. niger a A. clavatus na mobilitu hliníka, a ktoré faktory primárne ovplyvňujú jeho uvoľňovanie v procese biolúhovania. Aby bolo možné posúdiť, aký podiel na mobilite hliníka má výlučne huba, bol zvolený laboratórny model kultivácie.