Vplyvom nepôvodných edifikátorov na podrast sa zaoberá len málo štúdií, aj keď významnú časť európskych lesov zaberajú práve nepôvodné dreviny. V tejto práci rozširujeme poznatky o vplyve nepôvodných edifikátorov najmä príkladom použitia metodiky a uvedenia prvých výsledkov o vplyve borovice čiernej sadenej v nepôvodnom areáli rozšírenia na podrast. V teréne sme zozbierali dvojičkové zápisy – dvojice sú tvorené porastmi rôznych nepôvodných drevín a referenčnými zápismi lesov mierneho pásma. Zbierané sú v maximálnej vzdialenosti 250 m, na rovnakom sklone a orientácii svahu, v rovnakej nadmorskej výške – aby boli dodržané čo najpodobnejšie abiotické podmienky prostredia. Na modelovom druhu – Pinus nigra uvádzame príklad štatistického spracovania dát pri dvojičkovom prístupe pomocou Wilcoxonovho znamienkového testu. Ďalej opisujeme predbežné výsledky vplyvu tohto druhu na podrast a environmentálne podmienky stanovíšť. Signifikantné rozdiely v dvojičkových zápisoch sme zaznamenali len v nižšej pokryvnosti etáže stromov a v vyššej pôdnej reakcii v zápisoch s dominantnou borovicou čiernou. Na záver ponúkame pohľady na zlepšenie výskumu vplyvov nepôvodných drevín na podrast.