Imobilizačný stres je podľa viacerých štúdií účinný model na vyvolanie psychologického a fyzického stresu vedúceho k behaviorálnym a fyziologických odpovediam v organizme. Odpovede sprostredkuje aktivovaná os hypotalamus-hypofýza-nadobličky, zabezpečujúca vylučovanie hormónov, glukokortikoidov, do systémovej cirkulácie (1). Zvýšená hladina glukokortikoidov vedie ku zmenám v mozgu (pozri viac: 2) a v správaní (pozri viac: 3, 4) a taktiež k oxidačným zmenám v mnohých tkanivách. Mení hladinu voľných radikálov a antioxidačných enzýmov v organizme (5). Cieľom práce bolo sledovať vplyv chronického imobilizačného stresu na vybrané fyziologické parametre. V experimente bolo použité potomstvo stresovaných samíc potkana kmeňa Wistar albino. Potomstvo (n=17) samíc (n=4) stresovaných imobilizačným stresom (prenatálny stres) na 17., 18. a 19. deň gravidity (45 min/3x do dňa), sme mesiac po odstavení od matiek rozdelili do 2 skupín, kontrolná skupina (n=7) a depresívna skupina (n=10). Vo veku 2 mesiacov bolo potomstvo imobilizované v imobilizačných boxoch podľa vyššie uvedenej schémy (opakovaný postnatálny stres). Deň pred a deň po imobilizácii bola zvieratám odoberaná krv z vena saphena na stanovenie hladiny reaktívnych foriem kyslíka (ROS), produkovaných frakciami v krvi (leukocyty, lymfocyty, monocyty a granulocyty). Krv odobraná deň po imobilizácií sa použila súčasne na analýzu hladiny serotonínu ako ukazovateľa anxiety a depresie. Meranie hladiny ROS v krvi pred postnatálnou imobilizáciou neodhalilo zmeny medzi kontrolnou a depresívnou skupinou zvierat. Avšak po aplikácii opakovaného imobilizačného stresu sa preukázal štatistický významný pokles v hladine ROS produkovaných leukocytmi (p=0,0066) a monocytmi (p=0,0280) a žiaden signitifikantný rozdiel pre lymfocyty (p=0,5436) a granulocyty (p=0,2279) v depresívnej skupine potkanov oproti kontrolnej skupine. Intraskupinové porovnanie produkcie ROS pred a po imobilizácii preukázalo signifikantné zníženie hladiny ROS produkovaných leukocytmi (p=0,0078) a lymfocytmi (p=0,0166) v depresívnej skupine a žiaden štatistický významný rozdiel v kontrolnej skupine. V rámci analýzy hladiny serotonínu v plazme sme pozorovali štatisticky významný nárast (p=0,0489) v depresívnej skupine v porovnaní s kontrolnou. Je to pravdepodobne výsledok cielene indukovaného stresu, ktorý sa podieľa na zvyšovaní hladiny serotonínu v krvi stresovaných potkanov. Z výsledkov vyplýva, že po imobilizačnom strese sme pozorovali fyziologické zmeny imitujúce depresívne stavy u človeka. Hladina ROS v krvi kontrolných zvierat ostala pri oboch meraniach nezmenená a preto predpokladáme, že výrazné zníženie hladiny ROS v krvi depresívnych zvierat odzrkadľuje tzv. adaptačnú fázu stresovej reakcie.