Dikrocelióza je málo známe, ale významné parazitárne ochorenie prežúvavcov, ktoré môže spôsobovať v chovoch významné ekonomické a hospodárske straty. Vzhľadom na náročnejšiu diagnostiku ochorenia in vivo koprologickým vyšetrením sa výskyt dikroceliózy v praxi často potvrdí až post mortem parazitologickou pitvou. Dlhoročné chýbajúce údaje o výskyte, diagnostike a terapii dikroceliózy na Slovensku boli podnetom aby sme sa v našej štúdii zamerali na  diagnostiku a následnú terapiu tejto trematodózy v 9-ich náhodne vybraných chovoch oviec na Slovensku. Vo všetkých  chovoch sme kvantitatívnou koprologickou metódou Mini-flotac s citlivosťou 10 vajíčok na 1 gram trusu (EPG) potvrdili prítomnosť vajíčok Dicrocoelium dentriticum v truse. Intenzita parazitárnej infekcie u vyšetrených oviec bola v rozmedzí 10 - 200 EPG. Na farme s najvyššou  prevalenciou vajíčok  D. dentriticum sme vybrali 36 oviec s najvyššou intenzitou parazitárnej infekcie a tie následne  zaradili do experimentu. Ovce sme  jednorázovo dehelmintizovali albendazolom per os dávkou 15 mg/kg ž.h. Účinnosť terapie bola vyhodnotená in vivo testom redukcie počtu vajíčok (FECR) v truse a pitvou na 15. a 30. deň po terapii.  Nižšia účinnosť 90,7% (P<0.001) v in vivo FECR teste ako aj pri pitve 92.21%  boli stanovené na 15. deň po terapii, kým na 30. deň po terapii  bola zaznamenaná vyššia účinnosť albendazolu 95,6% (P<0.001), čo potvrdili aj výsledky pitvy 95,32% (P<0.001). Tieto výsledky potvrdzujú vysoký terapeutický efekt dávky 15 mg/kg ž.h. albendazolu na dikrocélie u pasúcich sa oviec. Naše výsledky poukazujú na neočakávane vysoký výskyt dikroceliózy vo vybraných chovoch oviec na Slovensku. Z tohto dôvodu je potrebné poukázať na urgenciu zavedenia citlivej kvantitatívnej koprologickej metódy na diagnostiku dikroceliózy na štátnych veterinárnych ústavoch na Slovensku.