Úvod

Intracelulárne nahromadenie produktov pokročilej glykácie (AGEs) a zvýšený oxidačný stres sa významne podieľajú na patogenéze chronických komplikácií u pacientov s diabetom 1. typu. V poslednom období sa využitím sliny ako sľubnej diagnostickej tekutiny pri rozličných patologických stavoch zaoberá čoraz viac štúdií. Úlohou predkladaného klinického výskumu bolo zistiť či sú markery oxidačného statusu organizmu detekovateľné a zvýšené v slinách detí s diabetom 1. typu (DM1) a porovnať ich koncentrácie s produktami pokročilej glykácie.

Materiál a metódy

Vo vzorkách slín získaných od 47 detských pacientov s  DM1 (skupina 1) a od 12 zdravých detí (skupina 2) sme určili koncentrácie produktov pokročilej glykácie (AGEs), produktov pokročilej oxidácie proteínov (AOPP), substancií reagujúcich s kyselinou tiobarbiturovou (TBARS) a antioxidačnú kapacitu sliny (FRAP – ferric reducing ability a TAC - total antioxidant capacity).

Výsledky

Salivárne koncentrácie AGEs, TBARS a TAC boli signifikantne zvýšené u pacientov s DM1 v porovnaní s kontrolnou skupinou zdravých detí (11787,65 (±1272,08) vs 4071,14 (±1102,06) AU; 5,67 (±1,37) vs 0,84 (±0,25) μmol/l and 746,53 (± 36,34) vs 561,45 (± 65,07) μmol/l). Koncentrácie FRAP nevykazovali signifikantný rozdiel medzi študovanými skupinami a koncentrácie AOPPs  boli signifikantne zvýšené u zdravých detí (35,12 (+/- 7,64) vs 16,03 (+/- 3,24) μmol/l).  V nami skúmanom súbore detí nebola dokázaná závislosť oxidačného statusu od aktuálnej metabolickej kompenzácie DM1.

Záver

Výsledky našej štúdie dokázali, že oxidačný stres je detekovatľný a zvýšený v slinách u detí s DM1 v porovnaní so zdravou populáciou. Slina je sľubnou diagnostickou tekutinou vhodnou na vyšetrenie oxidačného statusu organizmu bez potreby krvného odberu.  Na potvrdenie našich výsledkov a zistenie vzťahu medzi salivárnym oxidačným statusom a metabolickou kompenzáciou DM1 sú potrebné ďalšie klinické štúdie.