Približná doba objavenia síry je datovaná okolo roku 4000 p.n.l. V tej dobe sa na území Slovenska ani na území okolitých krajín neuvádza žiadne významnejšie nálezisko. Naopak, najväčšie náleziská síry boli v tom období hlavne v Ázii, konkrétne v Japonsku a v Európe to bola oblasť Stredozemného mora, konkrétne taliansky ostrov Sicília. V zemskej kôre je to šestnásty najčastejšie sa vyskytujúci prvok. Tvorí asi 0,03 až 0,06% zemskej kôry. Bolo zistené, že hlbšie vrstvy Zeme obsahujú vyššie množstvá síry, v niektorých oblastiach až 12%. Morská voda obsahuje okolo 0,09% síry vo forme síranu. V prírode je pomerne dosť zastúpená, ale málokedy má takú vysokú koncentráciu, ktorá by umožňovala rentabilnú ťažbu.  Svetové ložiská sú hlavne v Južnej Amerike a v Japonsku. Pre nás majú najväčší význam nerasty alebo rudy, v ktorých by koncentrácia síry nemala byť menšia ako 40%. Sú to hlavne sadrovec, anhydrit a pyrit. Sírne ložiská vznikli až po vápencových vrstvách, ktoré sú permeabilné a dovoľujú cirkuláciu mineralizovaných vôd. Nad vápencami sa nachádzajú nepriepustné íly. Teda môžeme povedať, že síra, kalcit a voda vznikli pôsobením metasomatických roztokov na sadrovec za prítomnosti baktérii a plynu, teda redukčného prostredia. Síra vyplnila dutiny, krasové kaverny aj pukliny vápencov. Obsah síry v ložiskách je rôzny, od 27% do 30%. Najvyšší obsah je v oblasti Jeziórko – Grebów (Poľsko), až 32,5% síry. V posledných rokoch ťažba prírodnej síry klesá, naopak síra sa získava najviac z uhľovodíkov. Táto síra je lacnejšia, preto umelo potláča banskú ťažbu, ktorá je drahšia aj náročnejšia. Síra sa vyskytuje v prírode čistá alebo v zlúčeninách, hlavne v sopečných oblastiach a v blízkosti termálnych prameňov. Medzi významné kúpele na území Slovenska s indikáciou kožného ochorenia a pohybového aparátu patria Smrdáky, Červený Kláštor-Smerdžonka, Trenčianske Teplice, Rajecké Teplice, Nimnica a ďalšie kúpele ako sú Prírodné jódové kúpele Číž, ale i ďalšie kúpeľné lokality.