Nanotechnológie patria k mimoriadne rýchlo sa rozvíjajúcim vedným odborom, čo umožňuje pokroky v širokých oblastiach vedy a techniky. Nanočastice plnia nezastupiteľnú úlohu pri výrobe nanočipov, miniatúrnych senzorov a nanorobotov. V súčasnosti sú veľmi využívané v medicíne a biotechnológiách. Jedno z najvýznamnejších využití nanotechnológií v medicíne je oblasť liečby onkologických ochorení, kde sa využívajú na nanodiagnostiku a nanoterapiu.

Hydroxyapatit – HA je prirodzená forma fosforečnanu a vápnika. Radí sa medzi ortofosforečnany vápenaté – Ca₁₀(PO₄)₆(OH)₂. V prírode sa nachádza ako minerál v rôznych farebných odtieňoch – šedastá až hnedá. Čistý HA je biely a nachádza sa vo forme prášku.
U stavovcov tvorí základ oporného systému – 90 % zubná sklovina, 60 % kosti. V medicíne je HA využívaný ako substitučný materiál v ortopedickej chirurgii, chirurgii stredného ucha či pri chirurgii kostných defektov. Vďaka svojim vlastnostiam ako sú netoxickosť, vysoká stabilita, výborné oxidačno-redukčné vlastnosti a pod. je hydroxyapatit vhodný aj ako adsorbent pre ťažké kovy a rádionuklidy z vodných odpadov.

Cín patrí medzi ťažké kovy a je najstabilnejší v oxidačnom stupni II a IV. Cínaté katióny patria medzi najsilnejšie redukčné činidlá a často sa používajú v chémii technécia. Sn(II) redukuje ^99mTc(VII) na ^99mTc(IV), pričom sa cín oxiduje z oxidačného stupňa II na IV. Sn(II) dobre interaguje aj s komplexnými ligandami ako je  OH^-, CO₃^2-, SO₄^2- F^-, OH^-, a PO₄³. Okrem toho reaguje s halogénmi, telúrom selénom či s HNO₃. Dihydrát chloridu cínatého je najviac využívaná cínatá soľ pri redukcii technécia v rádiofarmaceutikách.

Vzorky hydroxyapatitov HA1 a HA3 boli pripravené mokrou zrážacou metódou.Pri príprave hydroxyapatitov s prídavkami rôznych koncentrácii Sn²⁺ iónov – 0 mol%, 2 mol%, 6 mol% a 8 mol%, dochádzalo k ich adsorpcii na povrch vzoriek HA1. V prípade vzoriek hydroxyapatitu HA3 boli Sn²⁺ ióny inkorporované do ich kryštálových mriežok. Jednotlivé vzorky sa charakterizovali FTIR spektrometriou. V ich štruktúre sa nachádzali PO₄^3-, CO₃^2-, HPO₄^2- ióny a H₂O. Takisto sa stanovil špecifický merný povrch vzoriek pomocou BET metódy. Zistilo sa, že pre vzorky HA1 sa špecifické merné povrchy pohybovali v rozmedzí 47,9 – 60,5 m²·g^-1 a pre vzorky HA3 boli hodnoty S_BET v rozpätí 102 – 168 m²·g^-1. Pri všetkých experimentoch bola chyba merania menšia ako 5 %.

Kľúčové slová: Sn-hydroxyapatit, FTIR, BET

SHEHA, R.R.(2007). Sorption behavior of Zn(II) ions on synthesized hydroxyapatites. Journals of Colloid and Interferace Science 310, 2007, p. 18-26.
VISWANATH, B., et al. (2008).  Controlled synthesis of plate-shaped hydroxyapatite and implications for the morphology of apatite phase in bone. Biomaterials, vol.29, p. 4855-4863. 
HANDLEY-SIDHU, S., et al. (2011). Nano-crystalline hydroxyapatite bio-mineral for the treatment of strontium from aqueous solutions. Biotechnol Lett (2011), vol. 33, p. 79-87. 
FARLEY, J.R., et al. (1983).  Fluoride directly stimulates proliferation and alkaline-phosphatase activity of bone-forming cells. Science, 1983, vol. 222, p. 330.
STIPNIECE, L., et  al. (2014) Characterization of Mg-substituted hydroxyapatite synthesized by wet chemical method. Ceramics International 40, 2014. p. 3261 – 3267.
SEATI, M.R., et al. (2003) The wet precipitation process of hydroxyapatite. Materials Letters 57, 2003, p.4064 – 4069.